Rumunsko naberá druhý dych

Náš vývoz by mohol zvýšiť kvalitný marketingový prieskum

V kandidátskych krajinách pripadá na jedného obyvateľa až dvojnásobok pôdy členských štátov Európskej únie. Tento potenciál však využívajú iba sčasti, čo vedie k tomu, že východná Európa dostala názov spiaci poľnohospodársky obor. Táto charakteristika, zdá sa, „sedí“ predovšetkým na krajiny, ako je napríklad Rumunsko. Keď sme nedávno prejazdili stovky kilometrov po jeho území, videli sme aj akoby nekonečné, zabudnuté lány ťahajúce sa až k obzoru. Len sem-tam boli na poliach nejaké mechanizmy. To je však len jedna, vonkajšia stránka pohľadu na túto perspektívnu krajinu. Prognózy ukazujú, že Rumunsko, ale aj niektoré ďalšie krajiny budú dlhšie čakať na vstup do EÚ ako iné štáty. Napríklad susedné Bulharsko má v roku 2015 dosiahnuť iba 40 % z priemeru EÚ a Rumunsko 32 %. V tejto balkánskej krajine však vytvorili ministerstvo európskej integrácie a takmer na každom rezorte majú štátneho tajomníka povereného európskymi otázkami. Chce sa stať členom únie v roku 2007, pričom jej komisár pre rozšírenie Günter Verheugen nedávno uviedol, že

termín 2007

na vstup Rumunska do EÚ je „rozumný“. Vyše 80 percent Rumunov podporuje integráciu do Severoatlantickej aliancie. Hospodárstvo po mnohých rokoch stagnácie, ktorá kulminovala v období 1998 až 1999, zaznamenalo v nasledujúcich rokoch určité pozitívne tendencie. Charakterizuje ich rast HDP, priemyselnej produkcie a vývozu. Aj napriek zlepšovaniu základných makroekonomických charakteristík však možno konštatovať, že reštrukturalizácii stále chýba správna dynamika, privatizácia stratových štátnych podnikov je pomalá a málo efektívna. Podiel súkromného sektora na tvorbe HDP mierne prekračuje 62 %. Naznačuje to, že vládou deklarovaná snaha urýchliť privatizáciu, sa zatiaľ premieta viac do kvantity privatizovaných firiem, no menej do kvality ich portfólia. Ako sme sa dozvedeli počas nášho pobytu v tejto, pre mnohých ešte nespoznanej a tak trochu aj tajuplnej krajiny, ktorej mystiku tamojší obyvatelia úspešne pestujú, v oblasti turistického ruchu by mali byť príslušné kapacity sprivatizované do konca tohto roka. Rumunský prezident Ion Iliescu vyzýva slovenských i rumunských podnikateľov, aby

pozdvihli úroveň

hospodárskych vzťahov medzi oboma krajinami aspoň na úroveň politických, ktoré sú podľa neho veľmi dobré. Slovenský vývoz do tejto balkánskej krajiny dlhodobo viac ako trojnásobne prekračuje dovoz. V roku 2000 zaznamenal náš vývoz nárast až o 43,2 % a v roku 2001 sa ďalej zvýšil o 33,1 % s dynamikou najvyššou v rámci všetkých krajín CEFTA. Export do Rumunska sa pohybuje na úrovni vývozu do Ruskej federácie či Ukrajiny. Napriek určitým vnútorným problémom zaznamenáva Rumunsko pozitívne tendencie v hospodárskom vývoji. V poslednom čase investuje najmä do infraštruktúry. To sa prejavilo napríklad v podstatnom zlepšení kvality cestných komunikácií. Tejto krajiny sa netreba báť a v prípade záujmu o export akýchkoľvek komodít zo SR je naše obchodné oddelenie, ako nám povedal obchodný radca veľvyslanectva SR v Rumunsku Ján Galoci, pripravené pomôcť slovenským formám pri marketingovom prieskume, výbere vhodných partnerov a celkovo sa etablovať na rumunskom trhu. Túto krajinu sme nedávno navštívili pri príležitosti konania

Dunajskej burzy

cestovného ruchu. Boli na nej aj slovenskí zástupcovia, ktorí prezentovali možnosti turistického využitia rieky na našom území. S Dunajom sa spája nielen história, ale aj súčasnosť tejto balkánskej krajiny. V jeho delte žije približne 15-tisíc obyvateľov. Živia sa poľnohospodárstvom, ale najmä rybárstvom. Nové viaceré rekreačné centrá priamo pri rieke ponúkajú pre nás netradičné možnosti. Tomu však zodpovedajú aj ceny. Neraz neprimerané pre peňaženky našich občanov, ktorí kedysi do Rumunska chodili na dovolenku oveľa častejšie ako teraz. Reportáž zo súčasného Rumunska prinesieme v najbližších dňoch.

Vladimír Turanský