Americká jednota

Dvojaká reakcia Iraku

„Kongres jasne prehovoril k medzinárodnému spoločenstvu a Bezpečnostnej rade OSN,“ uviedol americký prezident George W. Bush v písomnej reakcii na rezolúciu najvyššieho zákonodarného zboru, ktorá mu umožňuje použiť vojenskú silu v Iraku, ak to bude potrebné. Prezident tiež zdôraznil, že Spojené štáty v súčasnosti hovoria jednohlasne.

Pomer hlasov v Senáte (77:23), ako aj v Snemovni reprezentantov (296:133) naozaj hovorí o vzácnej zhode v otázke Iraku na americkej politickej scéne. No „medzinárodné spoločenstvo“ sa nie celkom stotožňuje s touto americkou jednotou. „Nemecká vláda naďalej odmieta vojenský úder na Irak. Na tomto postoji nič nemení ani rozhodnutie amerického Kongresu,“ povedal tak včera nemecký minister obrany Peter Struck, podľa ktorého je stále prioritou návrat zbrojných inšpektorov OSN do Iraku. No v tomto smere sú možno ešte veľavravnejšie piatkové moskovské rozhovory medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a britským premiérom Tonym Blairom, ktorému sa podľa agentúrnych správ nepodarilo zmeniť ruský negatívny názor na americký návrh novej rezolúcie BR OSN o Iraku. Najmä znepokojivo znejú slová ruského námestníka ministra zahraničných vecí Jurija Fedotova, ktoré odzneli po rozhovoroch: „Americký návrh rezolúcie nemožno prijať ako základ budúcej rezolúcie BR OSN o Iraku. Obsahuje totiž podmienky, o ktorých sa vopred vie, že sa nedajú uplatniť.“

Bagdad na rozhodnutie amerického Kongresu, ako zvyčajne v takýchto prípadoch, reagoval dvojakým spôsobom. Najprv vicepremiér Tárik Azíz vyhlásil, že jeho krajina je pripravená na prípadný útok zo strany USA. „Toto rozhodnutie ma neprekvapilo,“ vyhlásil Azíz po stretnutí s libanonským prezidentom Emilom Lahúdom. „Nerozhodujeme o načasovaní útoku, no ak sa uskutoční o hodinu, sme pripravení,“ dodal.

Po sebavedomých slovách však nasledoval ďalší ústretový krok.

Irak zaslal list zbrojným inšpektorom OSN, v ktorom sa uvádza, že Bagdad je pripravený na odstránenie všetkých prekážok návratu inšpektorov do krajiny po takmer štvorročnej prestávke. „Znova vyhlasujeme našu úplnú pripravenosť prijať prvý tím (inšpektorov OSN) 19. októbra, ako je uvedené v našej predbežnej dohode s vami, a našu pripravenosť vyriešiť všetky otázky, ktoré môžu blokovať cestu k našej spoločnej spolupráci,“ uvádza sa v liste. List podľa agentúrnych správ potvrdzuje, že Bagdad si je vedomý požiadavky OSN na neobmedzený prístup k ôsmim palácom irackého prezidenta. Obe strany sa podľa listu ešte v roku 1998 dohodli na potrebe sprievodu pri ich návšteve a zákaze ich neočakávaných inšpekcií.

Hrozba vojenskej intervencie podnecuje špekulácie o vývoji po zvrhnutí súčasného irackého režimu, ale aj pacifistické protesty. Denník The New York Times priniesol informácie, že vláda Spojených štátov sa zaoberá plánom, podľa ktorého by po páde irackého prezidenta Saddáma Husajna prevzala moc v krajine vojenská vláda kontrolovaná Washingtonom. Spojené štáty predpokladajú aj zriadenie tribunálu pre vojnové zločiny, ktorý má súdiť vysokých predstaviteľov irackej vlády.

S výkrikmi „Žiadna krv pre ropu“ a protivojnovými sloganmi sa v sobotu tisíce ľudí zúčastnilo v Paríži na prvom veľkom proteste vo Francúzsku proti možným Spojenými štátmi vedeným útokom na Irak. Protestujúci z odborov, skupín na ochranu ľudských práv, ľavicových politických strán i študentských organizácií pochodovali ulicami východnej časti francúzskej metropoly s transparentmi ako „Nie vojne v Iraku, áno mieru na Blízkom východe“.

(by)