Investor mal spevniť krok

Elektrotechnike sa dýcha lepšie ako iným

Viacerí manažéri z výrobnej praxe tvrdia, že racionálna hospodárska a priemyselná politika na Slovensku sa začne robiť až po definitívnom ukončení privatizačného procesu. Aj keď gro práce v tomto smere sme za uplynulé obdobie stihli vykonať a privatizačné kompetencie prechádzajú pod jednu hospodársku strechu, proces vôbec nie je ukončený. Nová slovenská vláda sa chce správať ako najreformnejšia štátna administratíva vo východnej Európe a v tomto zmysle chce čo najrýchlejšie privatizovať ostávajúce podiely v štátnych holdingoch. Štát vlastní väčšinové nekontrolné balíky v Slovenských telekomunikáciách, Slovenskom plynárenskom priemysle, regionálnych energetických a iných spoločnostiach. Na predaj sú aj väčšinové podiely v Slovenských elektrárňach a Železniciach SR. Nový minister hospodárstva Róbert Nemcsics chce vo vláde presadzovať úplnú privatizáciu týchto firiem v čo najskoršom termíne. Na to bude musieť kabinet zmeniť platnú legislatívu, ktorá zatiaľ nepovoľuje štátu predať

väčšinové balíky

v tzv. strategických firmách. V tomto smere má relatívne vyrovnanú „výšku, tlak, teplotu a rosný bod“ elektrotechnický priemysel u nás, ktorý je od roku 1996 v plnom rozsahu sprivatizovaný. Doterajší rozvoj naštartovali skutočne investičné projekty veľkých svetových firiem, ako je Siemens, Alcatel, Motorola, Bull, ABB, Osram, Sony, Panasonic a pod., ktoré majú v slovenských mestách výrobné kapacity. Ako, by mal deklarovať aj 8. ročník medzinárodného veľtrhu elektrotechniky, elektroniky a energetiky ELO SYS (v priestoroch Výstaviska TMM Trenčín sa od 15. do 18. októbra predstavuje 200 domácich a 37 zahraničných vystavovateľov), zahraničné firmy priniesli so sebou know-how, technický aj technologický pokrok. Jasne to potvrdzujú podniky - vystavovatelia z oblasti silnoprúdovej elektrotechniky, spoločnosti ponúkajúce osvetľovaciu technikou, elektroniku, spotrebnú elektroniku, výpočtovú techniku, meraciu a regulačnú techniku, energetiku či signalizačnú a zabezpečovaciu techniku. Prepad exportnej schopnosti našej ekonomiky oproti objemom, ktoré do nej

dovážame zvonku,

však jasne potvrdzujú, že je to stále málo. Aj napriek zlepšeniu finančnej situácie elektrotechnické podniky stále nedokážu generovať dostatok vlastných finančných zdrojov na krytie potrebných investičných aktivít. Zväz elektrotechnického priemyslu (ZEP) SR odhaduje, že ak chceme elektrotechniku postaviť na pevné nohy, potrebovali by sme do nej investovať 20 až 30 mld. Sk. Strategickí investori okrem finančných zdrojov prinášajú so sebou aj v tomto odvetví moderné technológie a know-how a umožňujú vstup do iných odbytových sietí. Žiaľ, doteraz sa žiadnej vláde nepodarilo zatraktívniť SR ako cieľovú krajinu pre investičné zámery renomovaných firiem. Sústrediť by sme sa mali na elektrotechniku, automobilový priemysel, na špičkové technológie a vari aj na biotechnológie. V rámci stratégie rozvoja odvetvia elektrotechnického priemyslu odborníci kladú na prvé miesto výhodné a stabilné prostredie pre strategických investorov, v ktorom aj kroky vlády v oblasti hospodárskej súťaže už budú v súlade s kritériami štandardne uplatňovanými v rámci EÚ. Vláda chce (a vzhľadom na obmedzený objem majetku, ktorý ešte zostal v rukách štátu, bude musieť) jasne naznačiť odklon od obyčajného

výpredaja majetku

v prospech priamych investícií do priemyslu, elektrotechnické podniky nevynímajúc. Podnikatelia upozorňujú, že si to vyžaduje reformy v právnom systéme a zmysluplnú podporu tam, kde na to štát priestor má. Jednou z takýchto oblastí je podpora vedecko-výskumnej základne. Tu sa očakáva, že nástrojmi colnej politiky (kompatibilnými so zvyklosťami EÚ) štát dokáže zvýhodňovať nákup moderných technologických zariadení. Sústrediť by sa mali najmä do priemyselných a technologických parkov, kde svetové firmy dokážu

zapojiť do hry

aj potenciál vysokého školstva a výskumných ústavov na Slovensku. Takýmito postupnými krokmi by sme sa mohli v horizonte rokov 2004 až 2006 dopracovať aj k odhadovanému 20-miliardovému objemu investícií, ktoré elektrotechnický priemysel potrebuje, aby sa definitívne postavil na pevné nohy. Naplnenie týchto zámerov v praxi by sa mohlo pozitívne odraziť asi v trojpercentnom raste zamestnanosti v elektrotechnickom priemysle.

Tibor Bucha