Pravidlá: počas hry tabu

Cestovky sú kritické k novým poplatkom

Pobytová taxa, ako sa ľudovo nazýva poplatok za pobyt v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredného cestovného ruchu, novelizovaný zákonom NR SR č. 263/2002 o miestnych poplatkoch, narobil veľa rozruchu aj medzi cestovnými kanceláriami ako sprostredkovateľmi ubytovacích služieb a organizátormi balíka služieb pre turistov. „Pobytovú taxu“ podľa dohody s ubytovacími zariadeniami vyberajú od turistov aj cestovné kancelárie, pričom zinkasovanú hodnotu jednoducho prefakturujú na účet ubytovacieho zariadenia. Takáto prax je bežná aj u zahraničných touroperátorov. Háčik je v tom, že ceny služieb cestovné kancelárie svojim zahraničným partnerom už dávno potvrdili a podľa výsledkov našej ankety sú cestovné kancelárie rozhodnuté

cenové zmeny,

ktoré prináša zmena zákona a následne na to aj nariadenia samospráv, jednoducho do ceny nepremietnuť. „Naši zahraniční partneri zvýšenie poplatkov tento rok nepocítia, lebo sa neodvážime správať rovnako neprofesionálne ako slovenskí zákonodarcovia, prípadne miestne zastupiteľstvá a meniť pravidlá počas hry,“ hovorí Ing. Robert Kohlmann, viceprezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií (SACK) a zároveň riaditeľ CK Pressburg Bratislava, ktorá v uzatvorených zmluvách garantovala svojim odberateľom ceny. „Myšlienka, teraz im povedať, že majú zaplatiť o 15 alebo o 30 Sk na deň viac, je neprijateľná. Rozdiel musíme niesť my, aj keď v niektorých prípadoch výrazne zníži našu maržu,“ komentuje Robert Kohlmann. K veľkým cenovým rozdielom dochádza najmä v prípade túlavých zájazdov, kde turista musí platiť v jeden a ten istý deň pobytovú taxu v mieste, z ktorého odchádza, ako aj v mieste, kam prichádza. Nespokojnosť s obsahom novely zákona vyslovuje aj Tomáš Hasala, konateľ cestovnej kancelárie Limba: „Poslanci NR SR ani zástupcovia obcí si podľa všetkého neuvedomujú, že turistu do svojej lokality

treba prilákať

a nie odrádzať napríklad vyššou cenou, ktorú musí za pobyt zaplatiť.“ Dodáva, že každý návštevník aj bez kúpeľnej taxy znamená pre obec významný finančný aj nefinančný prínos, ktorý netreba ohrozovať poplatkami, ktorých vyberanie navyše bude treba zložito kontrolovať. „Každá obec, ktorá má záujem na rozvoji cestovného ruchu, by mala predovšetkým podporovať miestnych podnikateľov, čiže voliť presne opačný prístup,“ hovorí Tomáš Hasala a dodáva, že hlasovanie poslancov poukazuje na to, že opäť raz hlasovali o niečom, čomu nerozumejú. Konštatuje, že cestovný ruch je naďalej témou obľúbených politických debát, ale skutočnosť je taká, že podpora cestovného ruchu na Slovensku sa ešte nezačala. Hlavným segmentom CK Limba, ktorá je, mimochodom, jedným z najväčších organizátorov domácich pobytov, sú individuálne cestujúce rodiny. „Systém tzv. pobytových táx ich prekvapoval, a teraz ich bude prekvapovať ešte viac,“ dodáva. Domácich výška poplatku skutočne prekvapuje. Predovšetkým tých, ktorí si vyberajú lacnejšie ubytovanie, predovšetkým v súkromí, ktoré dosahuje

120 - 150 Sk

za prenocovanie. Pobytový poplatok v tomto prípade dosahuje až 10 % ceny ubytovania. Cenová diskriminácia (zníženie poplatku pre domácich) však nič nevyrieši, dokonca situáciu zhorší, pretože u zahraničného turistu vyvoláva negatívne emócie a odrádza ho od opätovnej návštevy, ba navyše šíri o Slovensku zlé meno. Pravdou je, že zahraničný turista bez pýtania platí to, čo je v zahraničí bežné. Ako to vyzerá za hranicami, informuje Robert Kohlmann: „Výška poplatkov je zrovnateľná, miestami aj nižšia. Ale treba zobrať do úvahy celkovú úroveň kvality služieb u nás, cien, ktoré za ne pýtame a popularitu Slovenska ako turistickej destinácie. Potom už porovnanie nevyznieva priaznivo. Slovensko takmer vôbec nerobí propagáciu v zahraničí, a preto ani nemôže byľ populárne ako naši susedia. Slovensko takmer vôbec neinvestuje do rozvoja infraštruktúry cestovného ruchu a ani do vytvárania a udržiavania turistických atrakcií, a preto produkty u nás nemôžu dosahovať takú cenovú úroveň ako u susedov. Preto by sme ani nemali za ne pýtať to, čo pýtajú susedia. Nehovoriac o tom, že jediné, v čom môžeme susedom konkurovať, je cena. Ak cena jedného prenocovania v Bratislave stúpne v dôsledku

pobytovej taxe

o 30 Sk, pripočíta sa k tomu medziročné zvýšenie cien ďalších služieb, k tomu predpokladaný kurzový vývoj a dostanete, že ceny našich služieb pre zahraničných turistov rastú bez toho, aby sa niečo zlepšilo v kvalite služieb. Aký to má dosah, netreba rozvádzať.“ Ak pobytový poplatok, tak zmysluplný. Ak zvláštna daň do rozpočtu obce, tak by mala slúžiť rozvoju cestovného ruchu na mieste, kde bola platená. „To však, žiaľ, nie je tak,“ dodáva jeden z významných predstaviteľov slovenského incomingu Robert Kohlmann a ľutuje, že dosiaľ neexistuje žiadna právna norma, ktorá by prikazovala použitie týchto daní.

Rudolfa Vallová