Čaro africkej spontaneity

Kto netrpel, nepochopí umenie čiernej Afriky. Africké umenie sa nedá naučiť len z kníh. „Ja som prešiel univerzitu v savanách a krovinatých porastoch,“ vyznáva sa významný francúzsky znalec afrického umenia, zberateľa a obchodník s umením Philippe Guimiot. Sedemdesiatnik Philippe Guimiot desiatky rokov chodil po savanách a tropických lesoch Afriky od Nigérie cez Gabun, dnešnú Konžskú demokratickú republiku, Kamerun až po Angolu s cieľom hľadať umelecké predmety domorodého obyvateľstva. Mnohé oblasti v jednotlivých afrických krajinách boli až do konca 19. storočia nepreskúmané, nedotknuté. Európa začala „objavovať“ africké umenie začiatkom 60. rokov. Vázy a masky sa vtedy predávali za - v prepočte na súčasnú európsku menu - 450 eur. Odvtedy sa cena afrických artefaktov závratne zvýšila. V apríli 1966 predali kráľovskú sochu Bangka z Kamerunu, pochádzajúcu zo zbierky Heleny Rubinsteinovej, v New Yorku za 29 000 dolárov. Tú istú sochu, ktorú odkúpil Harry A. Franklin, predali v apríli 1990 v aukčnej sieni Sotheby´s za 3,4 milióna dolárov: približne stonásobne viac, ako bola pôvodná cena, čo je rekord pre artefakt primitívneho umenia.

Pozoruhodnú výstavu primitívneho umenia, sôch afrického kmeňa Kongo sprístupnili v Daperrovom múzeu v Paríži. Expozícia zapôsobí množstvom a kvalitou vystavených exponátov - približne 110 sochami a ďalšími artefaktmi. Význam výstavy je v tom, že ide o neobvyklý rozsah a kvalitu exponátov. Viaceré exponáty doteraz neboli prístupné pre verejnosť: vypožičali ich z múzeí v Belgicku, Švajčiarsku, Nemecku, Portugalsku a Francúzsku, mnohé pochádzajú zo súkromných zbierok. Druhý významný aspekt výstavy spočíva v tom, že sú do nej zahrnuté artefakty menej známych etník v porovnaní s inými africkými kmeňmi.

(mb)