Pláca má byť zrkadlom práce

Čím vyššia pozícia, tým ženy zarábajú menej ako muži

Zamestnávatelia by sa mali pripraviť na to, že ešte v tomto roku ich môžu navštíviť inšpektori práce s cieľom kontrolovať rovnosť odmeňovania žien a mužov. To predsa nie je problém, zareaguje väčšina zamestnávateľov či zodpovedných riadiacich pracovníkov. Nikto otvorene neprizná diskrimináciu spravidla pre to, lebo si to neuvedomuje. Obyčajne

nejde o úmysel,

aj keď výsledok je ten istý. Samotné ženy sa zasa neveľmi môžu brániť, aj keď zastať by sa ich mohli odbory či zamestnanecké rady. Rýchlo sme si osvojili kultúru nehovoriť o svojich platoch ani medzi najbližšími spolupracovníkmi, v mnohých firmách sa dokonca zaužívalo dať podpisovať pracovníkom vyhlásenie, že nebudú poskytovať informácie o svojich príjmoch. Ak však Národný inšpektorát práce naplánoval do konca tohto roka minimálne 42 kontrol zameraných práve na rovnosť odmeňovania žien a mužov, tak pre to, lebo podľa dostupných údajov sa namiesto vyrovnávania nožnice ďalej otvárajú v neprospech žien. „Kým v roku 1998 predstavoval priemerný zárobok žien 77 % priemerného zárobku muža, v roku 2001 to už bolo iba 73,8 %,“ informuje o najnovších údajoch PhDr. Mária Jacková z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Najvýraznejšie rozdiely sú pritom práve tam, kde je kvalifikácia najvyššia, v skupine, ktorá prešla vedeckou výchovou. Kým

zárobky žien

v tejto kategórii boli v roku 2000 na úrovni 62,4 % roku 1997, mzdy mužov sa takmer o štvrtinu (23 %) zvýšili. Najviac za toto obdobie (čerstvejšie údaje nie sú zatiaľ k dispozícii) vzrástli príjmy žien s úplným stredným všeobecným vzdelaním o 30 %, kým zárobky mužov v tejto kategórii sa zvýšili o 14 %. Je zaujímavé, že kým zárobky žien sú v porovnaní s mužmi najnižšie medzi riadiacimi pracovníkmi, kde dosahujú len asi 67 % zárobkov ich mužských kolegov, vedeckým a odborným duševným zamestnankyniam chýba k dosiahnutiu úrovne ich kolegov len asi päť percent a podobne sú na tom aj kvalifikované robotníčky v poľnohospodárstve a v lesníctve. Pravda, pomerne nižšie mzdy žien nie sú len na porovnateľných postoch, ale vari ešte vo väčšej miere sú dedičstvom minulosti, majú základ v diskriminácii konkrétnych, tzv. ženských povolaní vo feminizovaných odvetviach. Niekedy sa isteže môžeme stretnúť aj s tým, že sa rozdiel v zárobkoch za prácu

rovnakej hodnoty

preklopí v prospech žien. Informačný systém o cene práce (ISCP) zisťoval údaje v 481 organizáciách s takmer 100-tisíc zamestnancami, ktorí boli zaradení v rovnakom zamestnaní a mali priznaný rovnaký základný tarifný plat. Tretina z nich boli ženy, ktoré dosiahli nižší zárobok ako muži. Zároveň desatinu z nich predstavovali muži s nižším zárobkom, ako mali ich kolegyne. Kým však vyšších zárobkov v prospech žien bolo menej a rozdiely boli najmä do 5, prípadne 10 % (takmer štyri pätiny), v prípade vyšších zárobkov v prospech mužov bolo v tejto skupine len o čosi viac ako tri pätiny, rozdiel 10 až 15 % našli v 15 % prípadov a od 15 do 20 % v takmer desatine prípadov. To všetko je isteže štatistika. Inšpektori práce, ktorí doteraz

podobné kontroly

nerobili a podľa Ing. Miroslavy Kapkovej, riaditeľky odboru inšpekcie práce Národného inšpektorátu práce (NIP), sa to učia od svojich zahraničných kolegov, nebudú porovnávať mechanicky, budú hovoriť so zamestnávateľmi, budú skúmať históriu pracovného vzťahu jednotlivých zamestnancov, ich výkony a všetko to, čo bežne ovplyvňuje výslednú cenu práce. Vôbec pritom nevylučujú, že v jednotlivých prípadoch môžu objaviť aj mzdovú diskrimináciu mužov.

Zuzana Krútka