Škodám predísť a nie hradiť

Na predpovedný varovný systém POVAPSYS financie aj z EÚ

Financovanie protipovodňových opatrení na Slovensku zastrešuje Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010. Obsahuje opatrenia a vedecko-technické projekty s celkovým rozpočtom takmer 18 mld. Sk. Pre Slovenský vodohospodársky podnik by sa malo z tohto objemu vyčleniť 14,6 mld. Sk. Program sa však plní len čiastočne, lebo niet dostatok financií. Do konca roka sa takto, žiaľ, vytvorí oproti harmonogramu deficit viac ako 1 mld. Sk. Podľa materiálu našich vodohospodárov, zhrňujúceho informácie o povodniach v čase od júla 1997 do augusta 2002, záplavy za posledných päť rokov spôsobili na Slovensku škody vo výške 12,4 mld. Sk a vyžiadali si až 51 ľudských životov, najmä na východnom Slovensku. V zmysle výsledkov prieskumu sú z hľadiska protipovodňovej ochrany prioritné intravilány Bratislavy, Banskej Bystrice a Prešova. Na ich zabezpečenie bude potrebné vynaložiť 2,5 mld. Sk. V súčasnosti sa však po desaťročiach mlčania otvára aj otázka rozdeliť Dunaj pri Bratislave na dve časti a odbremeniť tak jeho hlavný tok. V prípade realizácie tohto grandiózneho projektu by náklady na protipovodňovú ochranu boli v ďalšom období oveľa väčšie. Tieto preventívne opatrenia však nie sú jediné.

V Hospodárskom denníku sme sa už viackrát venovali problematike vytvorenia protipovodňového varovného a predpovedného systému (POVAPSYS), ktorého zriaďovanie mešká tiež pre nedostatok financií. Poukázali sme na potrebu jeho zriadenia. Umožnil by vodohospodárom a meteorológom oveľa presnejšie predpovedať vývoj počasia, monitorovať celé územie krajiny a upozorňovať aj pred náhlymi zmenami a hroziacimi záplavami. Ako v rozhovore pre Hd povedal generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave Štefan Škulec, mal by byť dokončený do roku 2006. „V priebehu tohto roka vznikla iniciatíva s pokusom získať na to podporu aj z fondov Európskej únie. Krátko po nedávnych povodniach v Nemecku, Česku a Rakúsku sa ukázalo, že príslušný európsky fond by mohol prispieť aj na preventívne opatrenia. To bol posun a môžem povedať, že sa nám podaril pozitívne ovplyvniť cez naše kontakty vo Svetovej meteorologickej organizácii. Tá nás v tomto veľmi účinne podporila, čo je jeden z výsledkov našich dlhodobých medzinárodných aktivít. So súhlasom vlády bola naša žiadosť poslaná 7. októbra do Bruselu,“ uviedol. Financovanie z európskych fondov znamená, že na tento projekt dostaneme podiel vo výške 75 %, zvyšok uhradí Slovensko. To umožňuje riešiť prvú časť projektu systému POVAPSYS. Vo finančnom vyjadrení to predstavuje približne 11 mil. EUR z fondov predvstupovej pomoci. Podľa Š. Škuleca by bolo reálne, keby sa tieto peniaze mohli začať využívať od roku 2003. V tomto roku by sa podľa neho mali doriešiť príslušné formality.

V prvej etape, ako nám povedal, by išlo o zriadenie radarovej siete na Slovensku, siete pozemných zrážkomerných a vodomerných staníc, prípravu databázy povodňových údajov a zavedenie moderných predpovedných metód a modelov do povodí našich riek. Išlo by, povedané odbornou terminológiou, aj o vývoj a kalibráciu zrážkovo-odtokových modelov a zriadenie lokálneho varovného systému. Podľa posledných informácií sa zdá, že aj naši ústavní činitelia si začínajú uvedomovať naliehavosť vybudovania tohto systému, ktorý by mal po kompletizácii stáť okolo 900 mil. Sk. Robia tak s vedomím, aké škody u nás povodne doteraz napáchali, ale aj s uvedomením si narastajúceho rizika z vývoja počasia v posledných rokoch. Preto sú tendencie na stimulovanie pokroku v tejto oblasti dobrou správou pre nás všetkých.

Vladimír Turanský