Schladiť stoličku

Dnes by sa mal stať ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, ktorého do funkcie navrhla SDKÚ napriek tomu, že je z inej strany. Tej, ktorej členovia a sympatizanti dozaista prispeli k vytvoreniu pravicovej vládnej koalície.

Hd: Časť členov Hospodárskeho klubu podporuje nielen tzv. veľké strany, ale aj DS napriek tomu, že sa nikdy samostatne nepresadila v parlamentných voľbách alebo keď, tak v koalícií a v tých tohtoročných stiahla svoju účasť a vyzvala svojich voličov, aby podporili SDKÚ. Bol z toho šum, prečo SDKÚ a nie KDH, slovné prestrelky a tiež vyhlásenia, že ide o vašu osobnú iniciatívu, ale nakoniec sa ukázalo, že práve tá vaša strana umožnila vytvoriť vládu strán, ktoré sa označujú za pravicové. Aký je záver trojlístka Budaj, Kaník a Langoš?

Ľ. Kaník: Je to, prirodzene, vývoj, že časť členov sympatizuje s DS. Má to logiku, keďže DS je skutočne pravicovou stranou. Rozhodnutie vzdať sa účasti v parlamentných voľbách a odporučiť našim voličom, aby svoje hlasy dali SDKÚ, nebolo ľahké. Nebola to osobná iniciatíva, ale rozhodnutie predsedníctva DS. Dospelo k nemu po päťhodinovom rokovaní. Nič to však nezmenilo na tom, že DS chce byť politickou silou, ktorá sa dostane do parlamentu. Som rád, že DS naozaj prispela k tomu, že Slovensko bude mať pravicový kabinet. Čo sa týka vzťahov Budaj - Kaník - Langoš, tak tie sa v podstate nezmenili. Na základe rozhodnutia predsedníctva sme odporučili svojim voličom hlasovať za SDKÚ a nie za KDH, ktoré dlhodobo preferuje J. Langoš. Myslím si, že DS je nezávislou stranou a nemala nijaký špeciálny dôvod odporučiť KDH.

Hd: Či o výsledku rozhodlo práve to jedno percento alebo dve-tri voličov, to už nie je dôležité. Podstatné je, že je tu príležitosť dôjsť s pravicou vládou bezpečne do NATO, a potom aj do Európskej únie. A napokon aj doma vyriešiť viaceré otvorené otázky transformácie hospodárstva a celkového ovzdušia v spoločnosti. Je to šanca aj pre DS alebo iba pre vás osobne ako nominanta SDKÚ?

Ľ. Kaník: Svojím spôsobom patríme k víťazom týchto volieb, keďže je zrejmé, že naši sympatizanti pomohli SDKÚ získať o jeden a pol percenta viac ako dostala strana Smer. Víťazmi sú všetci, ktorí zostavili novú vládu. Pre budúcnosť slovenskej pravicovej scény je nádejné, že preferuje spoluprácu, koncepčné riešenia a dokáže sa spájať. Keď jej to vydrží, tak dostane mandát aj v ďalších voľbách. Bolo by rozumné, aby sa to potvrdilo aj pred komunálnymi voľbami. Aby o vzťahoch nerozhodovali personálne chvenia a len osobné ambície v regiónoch a mestách. Kde dôjde k dohode medzi pravicovými stranami, tam by mal byť výsledok volieb jasne v ich prospech.

Hd: V 2000. roku Hospodársky klub ocenil Mikuláša Dzurindu za založenie SDKÚ prestížnym Zlatým biatecom. Väčšina jeho členov očakávala, že bude platformou na zjednotenie sa všetkých pravicových strán alebo strán s obdobou ambíciou. Nestalo sa vtedy, ani pred tohtoročnými parlamentnými voľbami, ale v budúcnosti by sa trieštenie síl nemuselo vyplatiť.

Ľ. Kaník: DS je za to, aby jestvoval silný pravicový blok, ktorý sa môže vytvoriť aj pred parlamentnými voľbami. Veľké strany majú aj svoje problémy. Slovenské pravicové strany potrebujú dozrieť, aby spojenectvo medzi nimi bolo logické, ba prirodzené. Azda sa už poučili a nebudú rovnako ako ľavicové vytvárať svoje dvojičky. Koniec koncov volebný debakel ľavice je výstrahou. Takže, teraz je čas na takú zdravú, rozumnú a pragmatickú pravicovú politiku. Pokiaľ sa neurobia zásadné chyby, pokiaľ bude politikou s výsledkami a pre obyvateľstvo prijateľnými a tiež presvedčivými riešeniami, tak pravicový blok bude takpovediac monolitom v našej politike.

Hd: Zdravá, rozumná politika, ale k tej patrí aj komunikácia a spolupráca s opozíciou. Plných trinásť rokov sme však svedkami tendencií k jednofarebnosti a celospoločenskému napätiu...

Ľ. Kaník: Som presvedčený, že v nadchádzajúcom období to bude inak. Ako poznám svojich kolegov, tak naozaj nikto nemá krvou podliate oči a nechce veci lámať cez koleno. A potom, také dôležité systémové zmeny, ktoré je potrebné vykonať, sa nezaobídu bez širokej diskusie s opozíciou. Avšak aj jej prístupy budú musieť byť korektné, aby sme posunuli dopredu Slovensko. Osobne si viem predstaviť viac ako prospešnú komunikáciu v mojej novej pozícii s Oľgou Keltošovou, s Vojtechom Tkáčom a ďalšími odborníkmi z opozície a tiež z mimoparlamentných strán.

Hd: Týka sa to aj ľudí z KSS?

Ľ. Kaník: Necítim veľkú potrebu komunikovať s komunistami. Avšak moje dvere nebudú zatvorené pred nikým.

Hd: V stredu (pozn. redakcie: dnes) sa zobudíte ako normálny človek a odrazu sa dostanete na jednu z najhorúcejších vládnych stoličiek. Môže byť vratkou...

Ľ. Kaník: Mám istú výhodu. Som dosť pripravený na niektoré veci, najmä v oblasti dôchodkovej reformy, ale aj Zákonníka práce. Takže, najprv položím na stôl Zákonník práce, aby jednoznačne podporoval trh práce a zamestnanosť. Potom je tu akútnosť dôchodkovej reformy, takpovediac rozbehnutie

kapitalizačného systému, čím sa otvoria dvere na znižovanie odvodov. To je kľúčové pre budúcnosť, pretože zníženie odvodov je tým najsilnejším nástrojom, ktorým môžeme pozitívne ovplyvniť zamestnanosť.

Ide o to, aby vznikli nové pracovné miesta, ekonomika dostala nové impulzy a podnikateľskej sfére sa ľahšie dýchalo. Nemenej dôležité je pozrieť sa na viaceré zákony a optimalizovať ich. Napríklad zákon o štátnej službe, ktorý príliš zakopáva aj tých menej schopných úradníkov a vlastne znemožňuje efektívne znižovanie byrokracie.

Hd: Každého šéfa rezortu som sa spytoval, či si nežijeme nad pomery, čo dokazuje aj päťtýždňová dovolenka, pričom jej dĺžka je nemysliteľnou vo väčšine vyspelých ekonomík...

Ľ. Kaník: Nuž, v niečom áno, v niečom nie. Nie je to šalamúnska odpoveď, ale so zreteľom na riešenie trebárs dôchodkovej reformy by sme otvorením ďalších otázok, mohli ohroziť to hlavné, čo sledujeme. So získaným dedičstvom sa musíme vyrovnať a naučiť sa s ním žiť. Prioritou je dôchodková reforma, lebo tá môže novej vláde vyniesť plusové body aj u jej nevoličov.

Hd: Je tu tá vratkosť ministerskej stoličky...

Ľ. Kaník: Je, ale primeraná dobe, v ktorej žijeme. Viem si totiž predstaviť riešenia celého radu problémov, a tým aj schladiť horúčosť mojej stoličky.

Peter Kasalovský

11. október 2002