Východiská ekonomickej politiky

Aby sme neboli len prepracovacím príveskom únie

Pri analýze teritoriálnej a tovarovej štruktúry hospodárskej sféry na Slovensku Európska únia poukazuje na nepomer v tvorbe pridanej hodnoty. Správa Európskej komisie z novembra 2001 ponúkla porovnanie, ktoré sa v plnej nahote prejavuje aj počas tohto roka. Poukazuje, že schopnosť uplatniť sa na svetových trhoch so „zušľachteným“ produktom, v ktorom je zhmotnený aj

ľudský potenciál,

je stále nízka. V porovnaní rokov 1996 až 2000 v prípade poľnohospodárstva, priemyselných podnikov i stavebníctva dokonca klesá. Väčšina podnikateľských subjektov sa stále spolieha na okamžité efekty vyplývajúce z vývozu suroviny, ktoré z hľadiska ekonomiky a schopnosti udržať firmu nad vodou prinášajú hotové peniaze. Výnimkou do určitej miery môžu byť iba ak služby, kde je síce tendencia rastúca, na druhej strane správa Európskej komisie konštatuje, že služby sa na vývoze (v rámci bilancie bežného účtu platobnej a obchodnej bilancie) podieľajú len minimálnym percentom. Celkovo však platí, že koruna vložená do tokov v hospodárstve nám prináša iba 0,875 Sk. V USA vložený dolár prináša 2,352 USD a vo Veľkej Británii jedna libra prináša 1,64 libry. Zmena je možná iba rastom HDP. Injekcie do hospodárstva musia byť efektívnejšie transformované, a to znamená predovšetkým zrýchliť rast HDP. Vyspelé ekonomiky pritom vykazujú

nižšiu mieru

otvorenosti (export/HDP), vyšší vplyv vnútorného dopytu a spotreby pre hospodársky rast, výraznejší hospodársky rast i podiel vývozu služieb na celkovom exporte, napríklad v prípade Rakúska je to 30 %. Pri východiskách, ako možných prioritách slovenského hospodárstva, predstavitelia Európskej komisie hovoria o potrebe rozvíjať poznatkovú ekonomiku. Vychádzajú zo známeho zaostávania SR v oblasti informatizácie a komunikačných technológií asi

päť rokov za EÚ

a desať rokov za USA. V tejto súvislosti prof. Ing. Peter Baláž, DrSc. z Ekonomickej univerzity Bratislava upozorňuje Ministerstvo hospodárstva SR, že po vstupe do EÚ sa tieto disproporcie prehĺbia, najmä v súvislosti s voľným pohybom pracovných síl. Dotkne sa to zvlášť dopravy, stavebníctva, telekomunikácii a spojov. Podľa P. Baláža hrozí dokonca situácia, že SR sa stane prepracovacím príveskom únie. Podobne, ako sa rozvojové krajiny sveta stali surovinovými príveskami. Z úvah vyplýva, že je potrebné koncipovať celkovú adaptačnú stratégiu ekonomiky SR, nielen stratégiu procesov transformácie. Domácnosti poskytujú podnikom kapitál a pracovnú silu, za čo ich podniky platia, a domácnosti za získané peniaze nakupujú v podnikoch tovary a služby. V hospodárstve treba poznať kolobeh tokov výdavkov a tokov príjmov. Vo vyspelých krajinách domácnosti spotrebúvajú viac ako 60 % HDP - v USA 68,9 % a vo Veľkej Británii 64,2 %. Zabezpečiť takúto hodnotu tohto parametra je prvoradou požiadavkou na budúce fungovanie ekonomiky SR. Problém ekonomiky SR spočíva v nedostatočnom dopyte sektora domácností po

tovaroch a službách,

hlavne doma vyrobených tovarov a služieb. Takmer všetky typy domácností, okrem domácností dôchodcov, vynaložili v roku 1997 reálne na priemyselné výrobky sumy na úrovni len 60 - 80 % v porovnaní s rokom 1989 (horšie vychádza porovnanie s vyspelými krajinami). Analogické sú výsledky v iných kategóriách výdavkov na spotrebu. Ekonomický program vlády musí spočívať na výzve, aby občania zvyšovali svoju spotrebu, čo je zdrojom inovačných procesov vo výrobe.

Tibor Bucha