Pri vzďaľovaní sa otepľuje

Globálne otepľovanie nie je iba záležitosťou Zeme. Vzostup teploty zaznamenali americkí astronómovia aj na Plute, najkrajnejšej planéte nášho slnečného systému.

Vedci z Massachusetts Institute of Technology (MIT) pritom využili osobitné postavenie nebeských telies. Dňa 20. augusta pozoroval tím Jamesa Elliota zákryt vzdialenej planéty Plutom. Z toho, do akej miery dôjde pri takomto zákryte k stlmeniu odrážaného svetla, vedia astronómovia získať cenné informácie o objekte v popredí.

V prípade Pluta ich čakalo prekvapenie. Povrch planéty, ktorá na jeden obeh Slnka potrebuje 250 pozemských rokov, sa otepľuje, hoci sa od roku 1989 z dôvodu svojej výstrednej dráhy od našej centrálnej hviezdy vzďaľuje.

Udalosť si vlastne nezaslúži označenie otepľovanie. Povrchová teplota Pluta totiž v skutočnosti stúpla o dva stupne Celzia, a to je pri tamojšom asi 200-stupňovom mraze takmer zanedbateľné. Ale aj tento nepatrný nárast má na planétu veľký vplyv.

Vedci sa domnievajú, že teraz v atmosfére je viac dusíka ako pred 14 rokmi, keď bolo Pluto k Slnku najbližšie. Dusík je hlavnou zložkou atmosféry Pluta a aj jeho povrch je pokrytý zamrznutým dusíkom. Miernym oteplením prešla časť tohto ľadu opäť do plynného stavu a unikla do atmosféry.

Prečo sa Pluto otepľuje akurát, keď sa vzďaľuje od Slnka, vysvetlil David Tholen z University of Hawaii: „Trvá to určitý čas, kým sa niečo oteplí alebo ochladí. Aj na Zemi býva najteplejšie zvyčajne medzi 14.00 a 15.00 hod., nie na poludnie, keď Slnko najviac páli.“ Keď sa čas obehu Pluta prepočíta na pozemský deň, tak sa planéta teraz nachádza na pozícii krátko po 13.00 hodine.

Podobné otepľovanie pozorovali astronómovia pred štyrmi rokmi pri Tritone, najväčšom mesiaci planéty Neptún. Obidve telesá sú momentálne asi rovnako vzdialené od Slnka a majú dusíkovú atmosféru. Vesmírna sonda Voyager objavila počas preletu okolo Tritona v roku 1989 tmavú hmotu, ktorá vystúpila až do výšky dvanásť kilometrov. Možným vysvetlením bola sopečná aktivita. Pozorovania Pluta nasvedčujú, že tam dochádza k ešte silnejšej aktivite.

Aby sa uvedené domnienky mohli dokázať, treba k Plutu, ktoré ako poslednú planétu ešte neskúmala družica, vyslať vesmírnu sondu. „Dejú sa tam veľmi komplexné procesy, ktorých príčinám nerozumieme. Preto potrebujeme výpravu k Plutu,“ argumentujú vedci. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) misiu New Horizons (Nové horizonty) aj plánuje, ale zároveň zápasí s finančnými problémami.

(hy)