Dážď a sopečné erupcie

Výdatné dažde môžu zapríčiniť erupcie stratovulkánov, ktoré sa skladajú zo striedajúcich sa vrstiev stuhnutej lávy a sypkých vyvrenín. K tomuto záveru dospeli podľa časopisu New Scientist britskí vulkanológovia z University of East Anglia, ktorí pri sledovaní sopečnej aktivity na karibskom ostrove Montserrat zistili, že pred tromi najnovšími erupciami vždy silno pršalo. Vedci si všimli súvislosť medzi ostatnými tromi výbuchmi sopky Soufriére, ktorá spustošila Montserrat v roku 1995, a intenzívnymi zrážkami. Voda sa musela dostať do tzv. lávového dómu, kde sa vyparila, a to sa prejavilo zvýšením tlaku lávy. Tlak sa zvýšil pre to, lebo láva vulkánu Soufriére je taká viskózna, že nemôže odtekať, ale uviazne v kráteri ako zátka vo fľaši.

S pribúdajúcou magmou, tlačiacou sa zospodu, lávový dóm rastie. Keď sú jeho steny príliš príkre, časť dómu sa preborí. Toto náhle uvoľnenie tlaku spôsobí, že plyny uväznené v mazľavej láve sa môžu prudko uvoľniť a explodujú. Pritom strhnú ďalší materiál z dómu, čím sa spustí proces, ktorý trvá až do vyrovnania tlaku. Sila explózie však nestačí na to, aby sa všetok materiál rozdrobil na jemný popol a ocitol sa vysoko v atmosfére. Zvyšok sa preto rúti dolu úbočím sopky ako horúca lavína.

Dňa 18. júla 1995 otvorila explózia vodnej pary na sopke Soufriére prvý komín. Ďalšie výbuchy nasledovali koncom júla a v auguste. Dňa 21. augusta 1995 pokryla vrstva popolčeka neďaleké hlavné mesto Plymouth. Koncom septembra 1995 sa začala hromadiť prvá čerstvá láva v tvare ihlicovitého dómu. Dóm spočiatku pokojne rástol, ale v marci 1996 dosiahol kritické rozmery a jeho strmé steny sa začali rúcať. Svahmi sopky sa prehnali prvé pyroklastické prúdy, ktoré vyvolali kolaps dómu. Lávový dóm sa vytvoril aj pred vlaňajšou erupciou. Karibská sopka zostala tentoraz pokojná, hoci keď po sedemmesačnom suchu spŕchlo, dóm po niekoľkých minútach skolaboval.

Vedci zdôraznili, že ku kolapsu lávového dómu dochádza aj bez pôsobenia dažďa. „Zrážky sú niečo ako dodatočný impulz,“ povedal vulkanológ Donald Matthews. Podľa neho existuje aj štatistická súvislosť medzi ročnými obdobiami dažďov a erupciami Etny a Hory svätej Heleny. Obyčajná predpoveď počasia by možno vulkanológom pomohla presnejšie predpovedať takéto explozívne výbuchy sopiek a prispela by ku záchrane ľudských životov.

(hy)