Dvesto miliárd dať do vody

V roku 1990 bola priemerná spotreba 200 litrov, dnes len 77,7

Aj keď boli doteraz spracované rozličné stratégie na úrovni štátu, napríklad koncepčné dokumenty, ako je program rozvoja vodného hospodárstva do roku 2010 alebo koncepcia vodohospodárskej politiky do roku 2005, stále ostáva našou prioritou nárast počtu obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov. No aj zvýšenie podielu bývajúcich v domoch, napojených na verejné kanalizácie s čistiarňami odpadových vôd. Na dosiahnutie úrovne požadovanej európskymi smernicami v oblasti zásobovania pitnou vodou, odkanalizovania a čistenia odpadových vôd sa predpokladá, že do tejto oblasti by sa malo investovať približne 200 mld. Sk. Len potom by sa dalo hovoriť o vyrovnaní sa s vyspelým svetom.

Z verejných vodovodov je u nás zásobovaných 83 % obyvateľov. V tomto nám únia nepredpisuje žiadne

„číslo“. Sleduje však kvalitu vody, ktorá je pre jej legislatívu dominujúcou podmienkou. Najhoršia situácia v zásobovaní je u nás v oblasti Trebišova, ale i v ďalších regiónoch východného Slovenska. V roku 1990 sa spotreba vody na obyvateľa v domácnosti pohybovala v priemere za deň okolo 200 litrov. Dnes je to len 77,7 litra, čo sa blíži k hygienickému minimu. Táto položka výrazne závisí predovšetkým od vývoja príjmov obyvateľstva, ako aj cien vodné a stočného. To sú zároveň dôvody, prečo sa voda stala aj témou tohtoročného svetového dňa potravín. Veď voda sama osebe je tiež potravinou a navyše, bez nej by sa nedalo vyrobiť takmer nič, čo slúži na výživu. Na druhej strane použitú vodu je potrebné čistiť. Teda ak hovoríme o spotrebe, zároveň musíme brať do úvahy čo s tou, ktorú sme už použili. Preto v budúcnosti nastane

väčší tlak

aj na podniky, ktoré sa budú musieť orientovať na uzavreté cykly využívania a čistenia odpadových vôd. Na Slovensku takmer všetky obce nad 2500 obyvateľov majú vybudovanú kanalizáciu. V Bratislave sú na ňu napojení skoro všetci obyvatelia, na západnom Slovensku je to však len 45 %, strednom 57, severnom 52 a na východnom necelých 55 %. Dovedna je tak u nás napojených na odpadové hospodárstvo iba 55,2 % obyvateľov. V súvislosti so vstupom do Európskej únie sa sprísňujú smernice, čiže Slovensko musí reagovať na požiadavku zvýšeného čistenia odpadových vôd, ale aj odstraňovanie dusíka a fosforu. Európska únia nám prostredníctvom svojej smernice pre odkanalizovanie odkazuje, že všetky sídla nad 2000 obyvateľov by mali mať

riešený odpad,

ako aj zabezpečené čistenie. To znamená, že podľa požiadavky únie by sme mali zabezpečiť napojenie na kanalizáciu na úrovni 88 až 89 %. V tejto oblasti máme prechodné obdobie stanovené na 15 rokov. Tento predpis však ešte nespĺňajú ani všetky štáty EÚ. Je rozdiel medzi zakladajúcimi krajinami európskeho spoločenstva a členskými krajinami, ktoré vstúpili do únie medzi poslednými. Taktiež je rozdiel medzi severnejšou a južnejšou časťou tohto zoskupenia. Poľnohospodárom sa všeobecne znižuje výmera poľnohospodárskej pôdy, a preto sa musia intenzívnejšie zaoberať intenzifikáciou svojej produkcie a spôsobmi, ako to dosiahnuť. Jedným zo smerov je zvýšené

využívanie vody

a závlah. Potreba vody na závlahy podľa údajov OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vzrastie do roku 2030 o 14 percent. V priemere jedna z piatich rozvojových krajín bude trpieť do tohto dátumu nedostatkom vody.

Vladimír Turanský