Zložitá skúška podnikateľov

Dnes sa v ankete Hospodárskeho klubu (NEF) a Hd o tom, čo očakáva podnikateľská sféra od novej vlády, od seba samej a od svojich zamestnávateľských, resp. brandžových organizácií prezentuje názormi predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók.

Hd: Ako hodnotíte vývoj podnikateľských, zamestnávateľských organizácií - inštitúcií od roku 1998 dodnes?

P. Mihók: Slovenská obchodná a priemyselná komora ako verejnoprávna inštitúcia zameraná na ochranu a podporu podnikania na Slovensku a na koordináciu spoločných záujmov svojich členov vo veciach podnikateľskej činnosti v tuzemsku aj v zahraničí aj v období pôsobenia predchádzajúcej vlády SR od roku 1998 pokračovala v presadzovaní vplyvu podnikateľskej sféry na rozvoj podnikateľských aktivít na Slovensku, na tvorbu a realizáciu hospodárskej a obchodnej politiky SR a legislatívy v tejto oblasti. Pokračovala v dobudovaní vlastnej efektívnej vnútornej infraštruktúry - odbornej a regionálnej štruktúry, vo zvyšovaní nárokov na aparát v smere jeho profesionalizácie, ktorý dokáže zabezpečovať kvalitné služby, predovšetkým v prospech členov komory. Udržala si nezávislosť od politického systému štátu a nezávislosť sa snažila presadzovať vysokou profesionalitou a kvalitou poskytovaných služieb.

V medzinárodnej oblasti, ako člen Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži a člen Združenia európskych obchodných a priemyselných komôr - Eurochambres v Bruseli, vytvorila ďalšie základné väzby a štruktúry pre priame zapojenie sa slovenských podnikateľských štruktúr do globálnych a európskych tokov. Vytvorenie Slovenského výboru pre obchod a priemysel (BIAC) pri OECD, Ekonomickej a sociálnej rady (ECOSOC) ako poradného orgánu v štruktúre EÚ a Národného výboru Medzinárodnej obchodnej komory v SR predstavujú zásadné kroky k plnohodnotnému zapojeniu sa slovenských ekonomických subjektov do rozhodovacích procesov v medzinárodnej ekonomike.

Dnešná SOPK nadviazala aj na tradície komorového systému na Slovensku, ktorý bol vždy hybnou silou rozvoja podnikateľských aktivít, iniciátorom rozvoja priemyselných aktivít a zlepšovania medzinárodného obchodu a podnikania. V roku 2000 sme si pripomenuli 150. výročie vzniku komorového systému na Slovensku. V októbri roku 2001 sme na Slovensku zorganizovali IX. kongres Eurochambres na tému Rozšírenie Európy - šanca pre rozvoj podnikania, na ktorom za zúčastnili podnikatelia z 34 krajín Európy. Jeho obsahová i organizačná úroveň mala veľmi pozitívny ohlas nielen doma, ale vo všetkých krajinách EÚ i v krajinách pripravujúcich sa na vstup do EÚ.

V záujme ochrany dobrého mena podnikateľov a aktívnej podpory etiky podnikania na Slovensku komora od roku 2001 zapája svojich členov do súťaže Veľká cena SOPK a zaviedla mechanizmus oceňovania dobrých a etických vlastníkov a manažérov podnikov, ako aj podnikateľských subjektov za uplatňovanie etických princípov podnikania. V súčasnosti pripravujeme vytvorenie Platformy mladých podnikateľov v rámci členskej základne SOPK, ktorá bude združovať mladých a začínajúcich podnikateľov. V záujme lepšej pripravenosti podnikateľskej sféry na vstup do EÚ sme v rámci regionálnej štruktúry SOPK pripravili projekt vytvorenia Euroklubov.

V roku 2002 SOPK prispela k vytvoreniu spoločnej platformy relevantných podnikateľských inštitúcií, ktorá je v súčasnosti výrazne oslabená a charakterizovaná roztrieštenosťou, aby dokázala efektívnejšie presadzovať oprávnené záujmy podnikateľskej sféry vo vzťahu k vláde SR, k parlamentu, ako aj k relevantným politickým stranám na Slovensku.

Hd: Ako sú zástupcovia zamestnávateľov pripravení na tripartitnú pozíciu?

P. Mihók: Vytvorením spomenutej spoločnej platformy podnikateľských inštitúcií AZZZ SR, ZPZ SR, SOPK, SPPK a SŽK bude možné dôslednejšie a profesionálnejšie presadzovať oprávnené záujmy podnikateľskej sféry a zamestnávateľov v tripartite.

Hd: Ktoré problémy z hľadiska podmienok na podnikanie považujete za súrne, neodkladné?

P. Mihók: SOPK a podnikateľské subjekty do nej začlenené odporúčajú vláde SR, aby pri spracovaní programového vyhlásenia vlády, pri spracovaní návrhu rozpočtu verejných financií, ako aj pri koncipovaní nástrojov a opatrení hospodárskej politiky a dlhodobej stratégie kládla dôraz najmä na nasledujúce oblasti:

- na také zvýšenie výkonnosti a konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky, ktoré naplní ekonomické kritériá vstupu SR do EÚ presadzovaním rastovej koncepcie rozvoja národného hospodárstva,

- na riešenie postprivatizačných problémov slovenskej ekonomiky, na riešenie jej vnútornej a vonkajšej rovnováhy s osobitným zreteľom na riešenie deficitu obchodnej a platobnej bilancie a deficitu verejných financií,

- na efektívnu regionalizáciu a decentralizáciu moci, presmerovanie finančných tokov, na odbúranie neprimeranej a nekvalifikovanej byrokracie,

- na vytvorenie organizačných a technických podmienok na párovanie finančných prostriedkov štátu a EÚ na podporu zvýšenia výkonnosti ekonomiky,

- na doriešenie základnej infraštruktúry krajiny, teda na materiálno-logistické prepojenie štátu, na právne prostredie v smere jeho štandardizácie a dôslednej implementácie práva vrátane jeho efektívnej vymáhateľnosti, na vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva s dôsledným prepojením na perspektívne potreby slovenskej ekonomiky a podnikateľskej praxe, na medzinárodnú infraštruktúru v smere prípravy a adaptability podnikateľskej sféry, verejnej správy, ale aj občanov na vstup do EÚ a NATO,

- na deetatizáciu výkonu moci, kde z pohľadu podnikateľov je kľúčovou otázkou odštátnenie obchodného registra a jeho začlenenie do štruktúry SOPK, ako aj prijatie takého zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý efektívne umožní riešenie vnútroštátnych obchodných sporov bez vysokých nákladov v primeranom čase a bez korupcie,

- na posilnenie domácej podnikateľskej sféry prostredníctvom skvalitnenia hospodárskej legislatívy, zdokonalením správneho práva v oblasti zakladania a riadenia firiem a prostredníctvom účinného proexportného programu vytvorením regionálnych informačných a implementačných centier na aplikáciu predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ.

SOPK navrhla aj úpravu mnohých zákonných noriem, ktoré v súčasnosti deformujú podnikateľské prostredie. Všetky tieto odporúčania na riešenie problémov ekonomiky a podnikateľského prostredia považujeme za neodkladné.

Hd: Ako vôbec vnímate pozíciu podnikateľov v spoločnosti?

P. Mihók: Na podnikateľov sa od významných zmien v našej spoločnosti hľadí dvojako. Jednými sú zatracovaní a druhými vyzdvihovaní. Podnikateľský stav prechádza zložitými skúškami, často zápasí s veľkými administratívnymi a legislatívnymi prekážkami a navyše aj inštitúcie, ktoré ho majú obhajovať, často pôsobia protichodne. SOPK bude preto chrániť dobré meno podnikateľského stavu, pôsobiť proti rozšírenej nihilizácii podnikateľského stavu ako celku a ako som už uviedol, bude aktívne pôsobiť na etiku podnikania aj v smere spoločenskej zodpovednosti týchto tvorcov hodnôt.

Hd: Predvolebné vyhlásenia zväzov, združení a celého radu organizácií zamestnávateľov sú takpovediac silné, ale podľa výsledku volieb sa ich podpora nesústredila na jeden subjekt. Alebo je to inak?

P. Mihók: Nešťastím Slovenska je, že ani podnikateľská sféra, obdobne ako politická scéna, nemá ukončenú a vyprofilovanú štandardizáciu podnikateľských inštitúcií a jej účinnosť v efektívnom presadzovaní záujmov je tým výrazne oslabená.

Hd: Aké šance dávate vláde M. Dzurindu?

P. Mihók: Nadviazal by som na doterajšie hodnotenie predchádzajúceho kabinetu z pozície SOPK, kde sme konštatovali, že vzťah komory a vlády možno charakterizovať na jednej strane ako vzťahy s dobrou komunikáciou, na druhej strane však nie vždy s primeraným zohľadnením názorov a námetov pri tvorbe a realizácii hospodárskej politiky. Nová vláda bude musieť konzekventne pokračovať v procese reforiem tak v ekonomickej, ako aj v sociálnej oblasti, garantovať musí zodpovedajúci štandard životnej úrovne obyvateľstva a bude sa musieť viac ako v minulosti opierať o domácu podnikateľskú vrstvu, ktorej dôveru môže získať iba čitateľnou hospodárskou politikou, pozitívnym dotváraním podnikateľského prostredia. Očakávame od vlády aj impulzy v oblasti reštrukturalizácie slovenského priemyslu a poľnohospodárstva, zlepšenie fungovania súdnej moci, dôslednú vymáhateľnosť práva a zníženie korupcie, efektívnejšieho výkonu verejnej správy a byrokracie a ďalšie. Ak sa tieto zásadné kroky podarí postupne zabezpečiť, je tu predpoklad, aby vláda SR vydržala celé štyri nasledujúce roky.

Hd : Čo vaša činnosť dnes a potom s odstupom roku-dvoch?

P. Mihók: Keďže som na otázky odpovedal z pozície predsedu SOPK, chcem členom, ale aj nečlenom komory povedať, že sa budem snažiť dôsledne zabezpečovať Program činnosti SOPK na tretie volebné obdobie, ktorý prijali orgány komory v apríli. Teda na začiatku päťročného volebného mandátu, ktorý mne a ďalším predstaviteľom komory dali členovia SOPK.

Peter Kasalovský