Čomu máme veriť?

Ľudia chodia na dovolenky do luxusných letovísk, aby tam obdivovali malebné prostredie, stretli letnú lásku či zahliadli nejakú tú hviezdu šoubiznisu. Tridsaťročná Izraelčanka Tami Lilusová na dovolenke na ostrove Bali videla Usámu bin Ládina. V obleku západného typu so štýlovo pristrihnutou bradou stál v rade na letisku a bezstarostne konverzoval s osobnými strážcami. Z pohľadu Tami nešlo o človeka, ktorého autogram by chcela mať na tričku, ani o vhodný objekt na prežitie spoločného romániku. Vôbec jej nijako zapadal do pôvabnej scenérie dovolenkového raja, takže dostala nutkanie informovať úrady o jeho pobyte. Keďže však išlo o príliš delikátnu a nebezpečnú záležitosť, neodvážila sa o nej hovoriť do indonézskych telefónnych slúchadiel.

Domov do Tel Avivu sa vrátila opálená. Vytočila číslo amerického konzulátu po prvý raz. Vypočuli ju a zdvorilo poslali do hája. Pokúsila sa znovu a reakcia bola podobná. Keď číslo ambasády vytočila po tretí raz, pocítila nervozitu v hlase, ktorý jej vysvetľoval, že im telefonuje veľa Izraelčanov z rôznych krajín a všetci vykladajú, ako videli bin Ládina. Tak to Tami Lilusová vzdala. O dva mesiace na to ostrov Bali zažil krvavý kúpeľ.

Príbeh, s ktorým prišiel internetový denník Nai Newsletter, určite nepatrí medzi tie najvydarenejšie. No aj tak otvára dôležitú otázku súčasného sveta - čomu máme a v čo musíme dôverovať? Tajné služby pred 11. septembrom brali niektoré upozornenia na ľahkú váhu a zle to dopadlo. Takže máme veriť vlastným očiam, aj keď to, čo vidíme, je celkom nepravdepodobné. A majú zodpovedné úrady sliediť po informáciách aj v situácii, keď akékoľvek vyšetrovanie pôsobí ako strata času a šance, že prinesie ovocie, sú menšie než minimálne?

Osobne sa domnievam, že v každom prípade treba byť obozretnejší a kritickejší, no aj tak nemožno veriť úplne všetkému. To je tak trochu ako s tou stopercentnou dôverou irackého ľudu v Saddáma Husajna. Ani sám Saddám pravdepodobne neverí vo zverejnené výsledky referenda, no predsa sa, z nejakých vlastných dôvodov, snaží presvedčiť svet, že sú pravdivé. Racionálne uvažujúci človek však nad nimi len mávne rukou. Tí nevyrovnanejší sa v nich začnú hrabať a mrhať vlastný a cudzí čas.

Rastislav Boldocký