Vláda nemá patent na pravdu

Dnes pokračujeme v ankete Hospodárskeho klubu a Hd, ktorej cieľom je takpovediac preveriť, čo očakáva podnikateľská sféra od novej vlády, od seba samej a od svojich zamestnávateľských, resp. brandžových organizácií. Má snahu naznačiť aj potreby slovenskej ekonomiky a spoločnosti vôbec. Vyjadruje sa Ivan Trančík, generálny riaditeľ spoločnosti I.TRAN Turzovka.

Hd: Ako hodnotíte vývoj svojho zväzu, resp. združenia zamestnávateľov od roku 1998 dodnes?

I. Trančík: Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR je koordinátorom tridsaťsedem subjektov. Uvedená úloha je veľmi zložitá, no napriek tejto skutočnosti AZZZ vo svojich začiatkoch splnila svoju úlohu. Bola progresom v období prechodu z plánovaného hospodárstva na trhové. Postupom času však postupne strácala v niektorých oblastiach svoje pôvodné poslanie tým, že s najsilnejším spojivom, ktoré AZZZ drží pohromade - podnikateľské prostredie, podnikatelia nie sú spokojní. Považujú súčasné podnikateľské prostredie za demotivujúce. AZZZ by sa mala zaoberať zamestnávateľskými otázkami, ale nestarať sa do odbornej sféry jednotlivých odvetví. Zamestnávateľské problémy sú prierezové všetkými odvetviami, zatiaľ čo odborné otázky sú špecifické pre každé jednotlivé odvetvia. Typickým príkladom je posudzovanie a schválenie Zákonníka práce. Podnikatelia sú málo alebo vôbec nie sú informovaní s vývojom tvorby zákonov v sociálnej politike (inšpektoráty práce a pod.). AZZZ by sa mala zamyslieť nad rozsahom členskej základne. Určite je už dnes prekonaná účasť v AZZZ členstvom ZMOS. Je nutné sa zamyslieť aj nad tým, že v niektorých priemyselných odvetviach je uzatvorených len 30 % kolektívnych zmlúv. Asociácia textilu a odevného priemyslu (ATOP) je zamestnávateľským zväzom a záujmovým združením textilných a odevných podnikov. Predmetom a cieľom je zabezpečenie vzťahu k odborom a orgánom štátnej správy. Túto úlohu plnila a plní dobre. Veľké rezervy sú vo vytváraní zlepšenia podnikateľského prostredia a osobitne boja proti korupcii. V tom AZZZ i ATOP stoja dosť bokom. Túto úlohu prenechávajú na štát, na vládu SR, čo osobne nepovažujem za správne. Ako minimum by mala mať každá odvetvová asociácia etický kódex odvetvia.

Hd: Ako sú zástupcovia zamestnávateľov pripravení na tripartitnú pozíciu?

I. Trančík: AZZZ ako vrcholný zástupca zamestnávateľov, z dôvodu tripartity nominuje jednu tretinu členov do riadiacich orgánov - Národného úradu práce, Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Doplnkovej dôchodkovej poisťovne Tatry-Sympatia. To platí nielen pre ústredné orgány, ale i pre všetky regionálne štruktúry. Sila, ktorá z toho vyplýva, sa nedostatočne využíva, prípadne podnikatelia ju málo cítia. Pri rokovaniach tripartity sa niekde presadzujú úzke lobistické záujmy, prechádzajúce až do politických záujmov. Príkladom je Zákonník práce. Základným stanoviskom AZZZ pri rokovaniach tripartity musí byť presadzovanie správnych ekonomických zákonov, ktoré nepoznajú ľavicu ani pravicu. Pre odbornú pripravenosť na tripartitnú pozíciu musí byť zlepšený mechanizmus samokontroly. Jednotlivé asociácie by nemali viesť prezidenti, ktorí sami nezvládli podnik, s. r. o., prípadne a. s., ba dokonca ho vytunelovali. Úspech v tripartite dosiahnu podnikatelia len vtedy, keď budú jasne formulovať platné ekonomické zákony vývoja spoločnosti, keď sa jasne postavia za pozastavenie ešte pôsobiacich federálnych zákonov, ktoré umožňujú deštruovať slovenskú ekonomiku. Jasne sa treba postaviť do čela boja proti korupcii, pretože korupcia je živená často, žiaľ, i zvnútra podnikateľského prostredia. Je potrebné spracovať vecný a časový harmonogram krátkodobých, strednodobých a dlhodobých úloh a opatrení, na ktorých sa zhodne tripartita, ktoré možno považovať za systémové a primerane konkretizované. Podnikatelia pri svojich rokovaniach v tripartite musia presadiť systémové kroky, ktorých cieľom je vytvorenie pracovného a podnikateľského prostredia v SR, že pracovať je výhodné a nevyhnutné.

Hd: Ktoré problémy z hľadiska podmienok na podnikanie považujete za súrne, neodkladné?

I. Trančík: Ekonomika i podnikateľské prostredie v SR môžu byť zdravé iba v podmienkach

koncepčnej makroekonomickej a mikroekonomickej politiky, pri posilňovaní konkurencieschopnej výkonnosti podnikateľských subjektov, pri skvalitňovaní zákonodarstva, pri fungujúcej kontrole, teda v stabilnom a zároveň rovnovážnom a dynamickom ekonomickom prostredí. Za prioritné považujem:

- vytvorenie motivačného ekonomického a právneho prostredia na podporu podnikania, v tom najmä podmienok na prorastovú reštrukturalizáciu s dominantným postavením veriteľov a tvrdším postupom voči dlžníkom, vytvorenie podmienok na dôslednú vymožiteľnosť

- v legislatívnej oblasti je potrebné inštitúcie zastupujúce podnikateľskú sféru vo väčšom rozsahu zapájať do ideového zamerania právnych noriem upravujúcich podnikanie a nepripustiť ukončenie legislatívneho procesu bez ich súhlasu;

- v daňovej oblasti rešpektovať reálnu ekonomickú pozíciu SR;

- v oblasti podnikania vytvárať motivačné podmienky na rozvoj podnikania tak, aby bola chuť do podnikania, aby sa vyplatilo byť úspešným;

- transparentnosť vlastníckych vzťahov z hľadiska presadzovania etiky v podnikaní a nevyhnutnosti zníženia čiernej ekonomiky;

- skvalitnenie sociálneho dialógu a systému vyjednávania;

- zabezpečenie rozvoja a financovania vzdelávania, neudržiavať sociálnu zamestnanosť, motivovať podnikateľov pri zamestnaní absolventov škôl.

Hd: Ako vôbec vnímate pozíciu podnikateľov v spoločnosti?

I. Trančík: Pomôžem si citátom Winstona Churchilla: „Jedni hovoria, že podnikateľ je ako vlk, preto ho treba ako škodnú zničiť, iní hovoria, že podnikateľ je ako dojná krava, preto ho treba dojiť, ale všetci zabúdajú, že podnikateľ je ako kôň, ktorý ťahá ťažko naložený voz.“ Ekonomika SR v súčasnosti trpí pretrvávajúcou platobnou neschopnosťou podnikov, prebyrokratizovaným riadením štátu, je príliš veľa politických rozhodnutí v ekonomike a pod. Výsledkom množstva protichodných rozhodnutí je vytvorenie štyroch ekonomík SR:

- ekonomika štátu, teda štátne podniky, ktoré si vôbec neplnia svoje daňové, sociálne a zdravotné odvody, štát je v súčasnosti najhorší platca;

- ekonomika zahraničného kapitálu, ktorý musíme rozdeliť na úspešných a neúspešných. Úspešných musíme ďalej deliť na zahraničné podniky, ktoré nechávajú a ktoré nenechávajú zisky na rozvoj v SR. Tieto zahraničné podniky de facto majú na území SR len výrobné prevádzky (lacná, ale odborne vyspelá pracovná sila), bez obchodnej politiky (stratégie);

- ekonomika živnostníkov, malých, stredných a veľkých podnikov s vytváraním „slovenského kapitálu“. Táto skupina je súdne sankcionovaná za každý priestupok (neplatenie miezd, daní, odvodov a pod.), pritom zisky ostávajú v SR. Táto skupina nemá od vlády žiadne osobitné výhody;

- čierna ekonomika, ktorá v súčasnosti dosahuje asi 25 %. Štyri druhy ekonomík SR dávajú i štyri druhy podnikateľov v SR. Pozícia podnikateľa je, žiaľ, v mnohom závislá od toho, do ktorej ekonomiky je zaradený ten-ktorý podnikateľ.

Hd: Predvolebné vyhlásenia zväzov, združení a celého radu organizácií zamestnávateľov sú takpovediac silné, ale podľa výsledku volieb sa ich podpora nesústredila na jeden subjekt. Alebo je to inak?

I. Trančík: Transformačný proces sa za trinásť rokov ukázal ako oveľa komplikovanejšia vec, ako

bola predstava väčšiny národa. Situácia ešte vôbec nie je štandardná a je potrebné uvažovať ako ďalej. Z toho vyplýva veľká angažovanosť podnikateľov i manažérov jednotlivých organizácií, podnikov a odvetví. Vznikajú skupiny spoločných záujmov a cieľov, ktoré hľadajú svoju cestu na presadzovanie svojich záujmov. Jednotlivé skupiny spája spoločný záujem, čím vznikajú veľké množstvá (často až neprehľadné) zväzov, združení, organizácií a pod. Je to na škodu veci, pretože sú vždy silné vyhlásenia pred voľbami a slabé vyhlásenia po voľbách. Domnievam sa, že by oveľa významnejšiu úlohu mala dostať od štátu SOPK, pretože je prierezová, nadrezortná, nadpolitická a zoskupuje veľmi silný potenciál nezávislých odborníkov. Avšak podnikatelia sa nemôžu uspokojovať so stavom veci. Musia celý rok, celé volebné obdobie upozorňovať zodpovedných mužov našej politiky a ekonomiky na rezervy v riadení, na otváranie nových možností i na nedostatky. Podnikatelia by nemali dať čas na vydýchnutie, aby nemali predstavu, že majú patent na pravdu. Dávajme každý deň najavo, že politika a ekonomika sú aj o morálke.

Hd: Aké šance dávate vláde M. Dzurindu?

I. Trančík: Vláda, ktorá dá vieru v poctivosť, zodpovednosť a pravdivosť má všade na svete úspech. Vláda musí dať priestor pre argumenty, akou krajinou chceme byť, akú víziu majú mať Slováci, v čom bude budúcnosť národa. Vôľa vlády sa presadzuje prostredníctvom nepriamych ekonomických nástrojov.

Prvým konkrétnym prejavom novej vlády M. Dzurindu sú jej programové tézy. Z hľadiska podnikateľa a zároveň poznajúc ekonomické, právne, sociálne i sociologické podmienky sú tézy cieľavedomé a odvážne. Vláda M. Dzurindu musí zabezpečiť, aby všetky opatrenia potrebné na ozdravenie a reštrukturalizáciu národného hospodárstva boli stanovené na začiatok obdobia jej pôsobenia. Tieto opatrenia musia byť stanovené jednorazovo, nie v etapách. Dôraz treba klásť na spracovanie a prijatie ucelenej konzistentnej priemyselnej, agrárnej, energetickej politiky, ďalej na finančnú politiku, a to minimálne v dvojročnom horizonte s previazaním na štátny rozpočet. Potrebné reformy sú závislé od vôle a schopnosti. Realizovať veci na rezortoch, VÚC, mestách a obciach. Ide predovšetkým o prerozdelenie zdrojov, viazať sociálne dávky na vykonanú prácu, znížiť vysoké výdavky a nízke príjmy štátu, zníženie odvodového zaťaženia a zlepšenie podnikateľského prostredia. Vláda musí v začiatkoch zachytiť kontrolu toku financií do regiónov. Ako podnikateľ z regiónu si dovolím zodpovedne tvrdiť, že spoločenská a finančná korupcia prešla na vidiek. Vláda M. Dzurindu musí urýchlene zmeniť zákon o štátnej službe. Vláda musí dosiahnuť, aby kontrolóri mestských a obecných zastupiteľstiev neboli zamestnancami týchto zastupiteľstiev, aby mali kontrolóri vysokoškolské vzdelanie a boli nezávislí. Je to najväčší zdroj úniku financií a predpolie korupcie.

Hd: Čo vaše podnikanie dnes a potom s odstupom roka-dvoch?

I. Trančík: Spoločnosť I. TRAN so sídlom v Turzovke dosahuje dobré výsledky. Nadväzuje na 55-ročnú tradíciu pletiarskeho priemyslu v Turzovke. Podnikanie v textilno-pletiarskom priemysle má svoju osobitnosť v SR, a to ďalej nadväzne na osobitnosť v regióne Kysúc. Úspešné výsledky od privatizácie v roku 1996 sú dielom ustavičnej reštrukturalizácie podniku a výroby. Reštrukturalizácia sa robí pod tézou - Každý rok nový výrobok, každý rok nové teritórium trhu. Tak sa podarilo dosiahnuť nový výrobný program, ktorý má obsah starého 12 %. Objem 90 % exportu sa darí dosiahnuť zásluhou dodržania kvality, ceny a promptnosti. Export našich výrobkov je len do štátov EÚ. Podnikanie a výrobu chceme ďalej rozširovať. Budúcnosť vidím v ekonomických výhodách vstupu do EÚ, vo vládnych tézach programu vlády SR na roky 2002 - 2006, v zlepšení podnikateľského prostredia a hlavne v znížení korupcie. Úskalia podnikania s odstupom roka-dvoch vidím ako spoločnosť prekoná riziká a nevýhody vstupu do EÚ, osobitne v rýchlorastúcom dopyte, ktorý môže vyvolať problém nedostatočnej ponuky kapitálu, expanziu ázijského textilu, zvýšenie dopravných nákladov, jazykové bariéry, vyššie náklady v súvislosti so zabezpečovaním informácií, nárast miezd adekvátny nárastu produktivity práce a pod. Ciele riadenia spoločnosti sú zamerané už druhý rok na prípravu výroby a ľudí pre vstup do EÚ (aby vstup prebehol v spoločnosti v čo najmenšom šoku).

Peter Kasalovský