Macedónska drzosť

Chceli vysoko vyhrať. Najlepšie o šesť gólov. Mal to byť zápas Goliáša s Dávidom. Lenže macedónsky Dávid sa nevyľakal. V stredu večer, krátko pred 23.00 hod. 42-tisíc fanúšikov anglického futbalu bolo na dne. Miláčikovia Anglicka remizovali na domácom ihrisku v Southamptone s Macedónskom v boji o postup na ME 2004 2:2. Remízu britské média prirovnávajú potupe z roku 1973. Vtedy Anglicko remizovalo s Poľskom vo Wembley. Samozrejme, na svete je už vinník potupy. Je ním brankár Seaman, ktorý si má sypať popol na hlavu za to, že jeho spoluhráči nedali viac gólov, ako on pustil za chrbát.

Reprezentanti Albiónu sa nestačili poriadne spamätať zo šoku z Tehelného poľa, kde na nich tak hučali slovenskí fanúšikovia, že ledva si doniesli domov 3 body za výhru 2:1. A teraz toto, nejaké Macedónsko, ktoré nemá ani dva milióny obyvateľov s celkovým počtom futbalistov 23 320, s Lichtenštajnskom remizuje 1:1, Turci ho porazia až 2:1, si trúflo remizovať s veľkým Anglickom, ktoré má dva a štvrť milióna futbalistov. V lepšom prípade je to trúfalosť, ale najskôr trestuhodná drzosť. Ešteže Slováci pochopili, že sa nepatrí dať viac ako jeden gól, tak Macedónci sa rozhodli pre útok. A výsledkom bolo, že po remíze im súperi ruky nepodali. To je varovanie, i keď fanúšikov z Macedónska bolo poskromne, tak jeho futbaloví diplomati by sa mali inšpirovať slovenskými. Ako sa vhodne ospravedlniť za remízu a tréner Ilievskí bude musieť prinajmenej prisahať, že nebude sledovať priamo ani v televízii nijaké zápasy eriksonovcov. Recept na hru a výsledok našiel totiž v zápase Brazílie a Anglicka na MS v Kórejskej republike a Japonsku.

(vs)