Ohrozený zdravý vývoj detí

Ešte nevideli svojich rodičov odchádzať do práce

Zvýšenie verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť a zníženie výdavkov na školstvo charakterizuje krajiny Vyšehradskej štvorky, kým v ostatných transformujúcich sa krajinách Európy a SNŠ je to presne naopak. Vyplýva to z práce Social Monitor 2002 z dielne Innocenti Research Centre vo Florencii, výskumného strediska UNICEF. Štúdia sa zaoberá dosahmi transformačných procesov na deti, ženy a rodiny a má ambíciu prispieť k tomu, aby sa rozhodujúce politické kroky prijímali s ohľadom na blaho detí. Snaží sa pomenovať trendy, ktoré zakladajú zhoršené vyhliadky na život mladej generácie dosť zavčasu na to, aby vlády mali šancu tieto procesy úspešne korigovať. Zároveň dáva možnosť

poučiť sa

z procesov v susedných štátoch a prijať účinné preventívne opatrenia. Ako zdôrazňuje sociologička doc. Iveta Radičová, PhD., pre nás ako krajinu, ktorá stojí pred vstupom do EÚ, je síce zaujímavé porovnávať sa s vyspelými štátmi, určite je však poučné zamyslieť sa aj nad údajmi tejto publikácie. Podiel zamestnaných z populácie 15- až 59-ročných klesol od roku 1989 z takmer 80 % na necelých 57 % v roku 2000, čo predstavuje siedmu najnižšiu zamestnanosť spomedzi 27 sledovaných krajín. Nezamestnanosť máme zasa štvrtú najvyššiu, za Bosnou-Hercegovinou, bývalou Juhosláviou a Chorvátskom. Za povšimnutie stojí tiež, že aj keď sa vo všetkých krajinách pokles HDP zastavil a od roku 1998 možno pozorovať rast, reálne mzdy sú - s výnimkou Českej republiky - pod úrovňou roku 1989. A okrem Slovinska má ostatných 26 krajín deficity vo verejných financiách. Podľa I. Radičovej je potrebné urobiť systémové zmeny vo vynakladaní prostriedkov na zvyšovanie zamestnanosti, pričom asi bude potrebné sa

zmieriť aj s tým,

že niektorí ľudia sú nezamestnateľní. Nemalo by to však znamenať, že nebudú robiť nič a budú žiť len zo sociálnych dávok. Východiskom by mohol byť tzv. občiansky príjem, ktorý by získali napríklad za svoju angažovanosť v charite. K tomuto záveru prišla po tom, čo konštatovala celoeurópsky trend znižovania produktívnych ľudí v spoločnosti, zvyšovania počtu odkázaných na prerozdeľovacie mechanizmy a rast počtu ľudí na okraji spoločnosti. S ohľadom na mladú generáciu, ktorá nezriedka nachádza východisko v kriminalite, treba hľadať spôsob, ako ochrániť deti týchto ľudí. Ako povedal Dr. Peter Guráň, generálny riaditeľ sekcie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, asi 240-tisíc detí na Slovensku je ohrozených vo vývoji. Nejde len o chudobu, v ktorej žijú, ale napríklad aj o to, že deti dlhodobo nezamestnaných, vyrastajúce v nepodnetnom prostredí, kde nevidia rodičov odchádzať do práce, nevidia nijaký dôvod, aby sa učili a mohli neskôr žiť ináč. „Je to výzva pre ministerstvo, aby pripravilo projekty, ktoré dajú týmto deťom šancu,“ povedal P. Guráň. Nedá sa pritom nepoukázať na súvislosť s tým, ako si spoločnosť

cení vzdelanie

a akú majú vzdelaní ľudia šancu uplatniť sa na trhu práce. Ako totiž zdôraznil doc. Vladislav Rosa, PhD., klesá všeobecné povedomie o hodnote vzdelania, čo je časovaná bomba. „Len z veľkých slov o priorite vzdelávania sa dlho žiť nedá,“ povedal a upriamil pozornosť na mizerné sociálne postavenie učiteľa v tranzitujúcich krajinách vrátane SR a jeho nízky spoločenský status. „Je ilúziou, že udržíme v školstve tých najkvalitnejších pedagógov, ak vysokoškolský profesor má nižší plat ako asistent poslanca,“ dodal ešte.

Zuzana Krútka