TEST EURODOSPELOSTI

„Vždy sme si mysleli, že predávame Claudiu Schifferovú, ale v skutočnosti išlo o Frankensteina,“ povedal vlani v júli nemenovaný člen Európskej komisie (EK) v súvislosti s prijatím dokumentu o „európskom vládnutí“. Naznačil tým, že EÚ ako keby nevedela komunikovať so svojimi občanmi. Identifikoval tým jednu z hlavných príčin, prečo mesiac predtým Íri v referende odmietli ratifikovať Zmluvu z Nice, ktorá pripravuje rozšírenie únie o nové kandidátske krajiny. Ak vlani v júni bolo írske nie doslova šokom pre kandidátske štáty a pre europolitikov z Bruselu, ešte väčším zdesením to bolo pre samotnú írsku vládu. Veď dovtedy írski voliči patrili k najhorlivejším stúpencom rozširovania EÚ a poslušne a kladne hlasovali vo všetkých referendách - o vstupe do Európskeho spoločenstva (1972), o zmluvných revíziách (1987), o vnútornom trhu EÚ, o Maastrichtskej dohode (1992), ako aj o Amsterdamskej zmluve (1998). A zrazu bum-bác „Nie“, ktoré otriaslo zjednocujúcou sa Európou. A spochybnilo oficiálnu politiku írskej vlády, ktorá naľavo-napravo ubezpečovala, že je zástancom rozširovania EÚ.

Po šestnástich mesiacoch nastáva pre írskych voličov čas na reparát zo skúšok eurodospelosti. Zároveň je to skúška aj pre írsku vládu, ktorá vlani bola drsne kritizovaná za svoju fádnu a držgrošskú kampaň pred referendom. Írsky šéf diplomacie Brian Cowen vlani predvídal, že ak do konca roku 2002, teda ani po druhom referende, nenastane žiadna zmena v postoji jeho krajiny, Írsko sa ocitne vo veľmi zlej pozícii, lebo bude vnímané ako krajina, ktorá blokuje rozšírenie EÚ. Ostatných 14 členských krajín totiž už Zmluvu z Nice ratifikovalo vo svojich parlamentoch. Aby sa tak nestalo, írsky kabinet tohto roku venoval desaťnásobne viac finančných prostriedkov na presvedčovanie voličov ako vlani. Zatiaľ sa takáto taktika vypláca, lebo podľa prieskumov verejnej mienky je voličský pomer áno:nie 2:1. Smolou pre euronadšencov môže byť však to, že samotná írska vláda je medzi občanmi málo populárna a už len pre jej intenzívne výzvy mnoho voličov k urnám nepôjde. Sympatické je v tomto smere vyhlásenie opozičných strán, aby voliči pre neobľúbenosť svojej pravicovej vlády netrestali celú Európu.

Intenzívne sa však pustili do boja aj euroodporcovia. Tí vani v júni zabodovali heslom „Ak neviete, voľte nie“, ktoré vychádzalo zo slabej informovanosti Írov o prínosoch rozšírenia únie. Podobne, ako aj vlani, keď strašili, že Írsko príde o neutralitu a svoj vplyv v Európe, aj tohto roku prichádzajú s poplašnou kampaňou. „Tá istá zlá zmluva. Nenechajte sa zastrašiť. Voľte NIE pre Nice“ - hlásajú ich plagáty. Minuloročný neúspech, keď dva milióny voličov zostalo doma (iba 34-percentná účasť) a ďalší hlasovali proti, sa pokúsili viacerí pozorovatelia vysvetliť hlavne ekonomicky. Podľa Georga Sorosa írske nie bolo motivované strachom zo zníženia prostriedkov z podporných fondov EÚ. V tomto duchu sa vlani v júni vyjadril aj bývalý predseda EK Jacques Delors: „Boli to obavy Írov, že ich podiel financií z regionálnych a zo štrukturálnych fondov sa zníži v prospech nových členských krajín EÚ.“

Dvanásť kandidátskych krajín, ktoré sú jednou nohou už-už v EÚ, neoficiálne naznačilo, že by nebolo celkom fér od Írska, aby zabránilo ďalším krajinám dostať tú istú šancu na rozvoj, akej sa samo po vstupe do Európskych spoločenstiev v roku 1973 tešilo. Pravdou je, že Írsko z členstva v EÚ iba profitovalo. Zelený ostrov od roku 1973 dodnes dostal od EÚ v rôznych formách nenávratnú pomoc vo výške okolo 35 miliárd eur. Len tohto roku má dostať z rozpočtov EÚ 1,5 mld. eur. Z kedysi agrárnej krajiny je po tridsiatich rokoch euročlenstva vyspelá a moderná, technologicky rozvinutá krajina, ktorej HDP na obyvateľa je dnes dokonca 122 % oproti priemeru EÚ. Ekonomický analytici hovoria o „keltskom tigrovi“, keďže Írsko je dnes svetovou jednotkou vo vývoze softvérov. Krajina masívne investuje do priemyslu budúcnosti, ako je farmaceutický rezort a biotechnológie. Rozvoj mladých technologických spoločností v deväťdesiatych rokoch znamenal pre ekonomiku krajiny nevídaný hospodársky rast. Odhaduje sa, že každý tretí osobný počítač predaný v Európe pochádza práve zo zeleného ostrova. Minulý rok dosiahol HDP krajiny 5,9 %, najviac vo všetkých štátoch únie. Tohto roku by to malo byť vyše 4 %. Miera nezamestnanosti klesla na 3,7 %, len inflácia je vyššia (okolo 5,5 %). Štruktúra tvorby HDP podľa sektorov indikuje, že poľnohospodárstvo (4 %) hrá dnes minimálnu úlohu. Na rozdiel od priemyslu (38 %) a služieb (58 %). Priemysel zabezpečuje 80 % exportov a zamestnáva 28 % práceschopnej populácie a zostáva hlavným hnacím motorom írskeho ekonomického zázraku. Dokazujú to aj správy o tom, že Írsko sa vlani prebojovalo medzi desiatku ekonomicky najslobodnejších krajín na svete (7. priečka), stalo sa treťou priemyselne najvýkonnejšou krajinou (po Singapure a Švajčiarsku) a absolútnym „majstrom sveta“ spomedzi 62 hodnotených krajín sa stalo v globalizačných trendoch, ako to uvádza globalizačný index 2002.

V súvislosti s približujúcim sa referendom o opätovnom schvaľovaní Zmluvy z Nice by bolo dobré, keby sa Írom so zvyšovaním životnej úrovne (pod hranicou chudoby je menej ako 10 % populácie) zvyšovala aj európska uvedomelosť. Keltský tiger sa stal modelom úspechu pre krajiny strednej a východnej Európy. Lebo to, čo platilo a platí pre Írov, môže byť platné aj pre Stredo- a Východoeurópanov. Pravdaže, ak im o niekoľko dní Íri v poradí druhým nie nezničia tento perspektívny sen.

Iaromír Novák