Jesenná repríza sa nekoná

Čo hovorí súčasná výška slovenských devízových rezerv?

Stav devízových rezerv je dobrým indikátorom, na základe ktorého analytici dokážu odhadnúť budúci vývoj ekonomiky. Pre krajinu je veľmi nebezpečné, ak devízové rezervy prudko klesajú. Je to jednoznačný signál, že s domácou ekonomikou (aj menou) nie je všetko v poriadku a vývoj speje ku kolapsu. Pre obdobné príklady nemusíme chodiť až do Latinskej Ameriky. Stačí, ak sa obzrieme o pár rokov naspäť na ekonomický vývoj Slovenska. Ku koncu roku 1998 devízové rezervy Národnej banky Slovenska (NBS) klesli na historicky najnižšie úrovne a NBS už nebola schopná ani ochotná kryť tlak, ktorý oslaboval slovenskú korunu. Preto sa presne pred 4 rokmi centrálna banka rozhodla zmeniť doterajší režim našej koruny, ktorá okamžite začala oproti ostatným menám strácať na hodnote. Hrozí podobná situácia aj v súčasnosti?

Zo všetkých devízových rezerv sú dôležité pre kurz domácej meny predovšetkým rezervy centrálnej banky. Tá ich používa v čase ohrozenia, napríklad, keď intervenuje na devízovom trhu. Medzi takéto rezervy patrí zlato, ktorého NBS vlastní 35,1 tony a predstavuje len 7,5 % devízových rezerv. Hlavnú časť tvoria vklady v zahraničných centrálnych a komerčných bankách a cenné papiere - zväčša dlhopisy krajín z vysokým ratingom. Okrem devízových rezerv NBS, ktoré sa zverejňujú každý piatok, sa zaznamenávajú aj rezervy komerčných bánk a celkové rezervy.

V súvislosti s devízovými rezervami sa medzi ekonómami vedie spor o ich optimálnej výške. Na jednej strane ich nízky objem v prípade potreby nezabráni kolapsu, na druhej strane pri veľkom objeme sa tieto „mŕtve“ zdroje stávajú nerentabilnými a sú na ťarchu. Preto sa v niektorých vyspelých krajinách diskutuje o ich znížení a lepšom využití. Niektorí ekonómi však upozorňujú, že skúsenosti so správnou výškou nemá nikto. Klaus Lieberscher, guvernér rakúskej centrálnej banky, ktorý patrí k tejto skupine ekonómov, prirovnal devízové rezervy k hasičom na letiskách. V pokojných časoch sa o ich existencii vlastne vôbec nevie. Keď sa však niečo stane, každý je rád, že sú.

Aj keď optimálnu výšku rezerv zatiaľ nikto neurčil, v praxi sa môžeme stretnúť s určením ich minimálnej hodnoty. Národná banka Slovenska ich udržuje nad hodnotou, ktorá je daná výškou trojmesačného dovozu (práve ten spôsobuje odlev devíz z ekonomiky). Ak sú rezervy vyššie ako táto hodnota, je všetko v poriadku, ak však nie, krajina a jej mena zažíva krušné chvíle.

Podobná situácia na Slovensku už nastala, konkrétne na jeseň roku 1998. Devízové rezervy v tom čase boli tesne nad povoleným minimom. Ich nízky objem a systém určovania kurzu koruny lákal krátkodobý špekulatívny kapitál (príčinou však bola celková ekonomická situácia v krajine, najmä vysoké úrokové sadzby). Do októbra 1998 sa kurz slovenskej koruny určoval na základe výpočtu a mohol sa pohybovať len v určenom pásme. Ak náhodou koruna z tohto pásma vybočila, centrálna banka musela intervenovať (použiť časť svojich devízových rezerv) a vrátiť kurz do vymedzeného pásma. Pred štyrmi rokmi však špekulatívny kapitál stále tlačil korunu smerom k oslabeniu. NBS už nemohla intervenovať (jej rezervy klesli pod hodnotu 3-mesačného dovozu), a preto pristúpila len k jedinému možnému riešeniu - zmene devízového režimu. Od toho času je kurz koruny určovaný len na základe dopytu a ponuky na devízových trhoch a nie sú určené žiadne fluktuačné pásma.

Devízové rezervy Národnej banky Slovenska dosiahli ku koncu augusta 7,5 mld. USD, čo je dvaapolkrát viac ako pred štyrmi rokmi a v súčasnosti kryjú až 5,3-mesačný dovoz. Najväčšiu zásluhu na ich razantnom vzostupe má prílev privatizačných príjmov za predaj SPP (2,5 mld. USD v júli), ktoré pre vládu zamenila centrálna banka.

Súčasná výška devízových rezerv už neláka špekulatívny kapitál a rovnako pôsobí aj nový kurzový režim koruny. Aj preto sa zrejme ťažko zopakuje situácia z jesene 1998.

Marcel Laznia