Pôjdu spoločne na tretí trh

Financovanie slovensko-amerických projektov

Ozdravenie výrobného procesu na Slovensku závisí od schopnosti oživiť finančné a úverové toky medzi podnikovou a bankovou sférou. Prím musia zohrať sprivatizované komerčné banky. Štát do tohto procesu môže vstupovať prakticky len cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a prostredníctvom Exportno-importnej banky SR. Ako to vyzerá v skutočnosti, najlepšie vystihuje stavba lodí v Komárne. V minulosti im pomáhala Istrobanka a VÚB, ktoré teraz tlačia na lodenice, aby si dlhy splatili. Záchranné koleso v podobe troch doteraz poskytnutých úverov hodila fabrike Eximbanka. Prvý, štátom garantovaný v objeme 29,73 mil. DEM, použili Slovenské lodenice Komárno, a. s., Bratislava (SLKB) na výrobu lodí pre Briese Schiffahots, pričom túto pôžičku už banke vrátili. Ďalšia výpomoc, tentoraz štátom negarantovaná, bola v sume 9,204 mil. EUR. Podnik by ju mal prečerpať na produkciu plavidiel pre Casus Shipping. Ako uviedol predseda predstavenstva lodeníc Jaroslav Papp, prvú tranžu chcú SLKB začať čerpať na prelome októbra a novembra tohto roka. Spresnil, že úverové financovanie výstavby plavidiel pre nemeckého klienta bude organizované prostredníctvom tranží s približne dvojtýždňovým intervalom ich poukazovania na účet SLKB. Strojárske podniky sa na Eximbanku SR obracajú s projektmi ktorých exportné vyústenie sa orientuje aj na trhy Kórejskej republiky, Malajzie či Indonézie. Vláda začiatkom septembra dala súhlas na navýšenie základného imania Eximbanky, jej vybavenie sa zlepšilo. Guvernér Eximbanky SR Ľudomír Šlahor v rozhovore pre Hd formuloval ďalší postoj jednoznačne: „Pôjdeme

aj do rizík,

ktoré sú znesiteľné z hľadiska finančnej kondície Eximbanky SR,“ povedal Ľ. Šlahor. Opiera sa o doteraz priaznivý ekonomický vývoj. Eximbanka SR v prvom polroku dosiahla zisk pred zdanením vo výške 147,7 mil. Sk. Bankovými a poisťovacími operáciami podporila export slovenských podnikateľských subjektov za 26,7 mld. Sk. Celkový objem výnosov za prvý polrok Eximbanka vyčíslila na 340,6 mil. Sk, celkové náklady bez dane z príjmov dosiahli 192,9 mil. Sk. Ovplyvnila ich jednorazová tvorba rezerv na poistné budúcich období, ako i provízia zo zabezpečenia pre podobnú exportno-importnú spoločnosť EGAP pôsobiacu v ČR, v súvislosti s projektom elektrárne v Číne. Manažéri slovenských firiem (už len pri porovnaní s finančnými možnosťami v ČR) sa zhodujú v názore, že Eximbanka SR má stále slabé svaly. Prevláda názor, že na posilnenie kondície potrebuje naša exportno-importná banka zintenzívniť aj kooperáciu s vyspelým svetom. Eximbanka USA (ktorú založili ešte za vlády Franklina Delano Roosevelta v roku 1934) pomáha financovať nákupy amerického

tovaru a služieb

zahraničnými subjektmi prostredníctvom priamych úverov, záruk na úvery komerčných bánk a poistenia exportných úverov. Táto podpora sa o. i. týka investičných celkov, náhradných súčiastok, polotovarov, dopravných prostriedkov - najmä lietadiel, infraštruktúrnych a environmentálnych projektov a rôznych druhov služieb. Vo fiškálnom roku 2001 (október 2000 - september 2001) týmto spôsobom podporila americký vývoz za 12,5 mld. USD, ktorý smeroval do viac ako 150 krajín. Žiaľ, Exportno-importná banka USA konštatuje, že úverová zaťaženosť slovenských firiem voči tejto inštitúcii predstavuje v súčasnosti len 1,5 mil. USD oproti 388 mil. USD v ČR či 323 mil. USD v Maďarsku. V regióne strednej Európy americká eximbanka v uplynulých rokoch financovala predaj tovaru a služieb dovedna za 1,1 mld. USD, v juhovýchodnej Európe za 1,3 mld. USD. Pokiaľ ide o Slovensko, americká eximbanka je oprávnená financovať

dodávky pre sektor

súkromný aj verejný, a to v akomkoľvek objeme. Člen predstavenstva americkej eximbanky Dan Renberg z hľadiska budúcej spolupráce so SR považuje za perspektívnu kooperáciu s Eximbankou SR pri financovaní spoločných americko-slovenských projektov na tretích trhoch. Každá banka by pritom podporovala aktivity firiem zo svojej krajiny.

Tibor Bucha