Nerozpredať majetok

Očakávania vodární a kanalizácií

Hoci proces transformácie majetku vodární a kanalizácii nabral v posledných týždňoch a mesiacoch konečne očakávané tempo, predsa len obavy viacerých odborníkov z jeho zastavenia či dočasného zabrzdenia nepominuli. Dôvodov je viacero. Tým najhlavnejším je snaha určitých skupín využiť to najlukratívnejšie z majetku vo svoj prospech. Práve ich lobing v pozadí nezanedbateľne ovplyvnil aj oneskorenie celej transformácie. Výsledkom je skutočnosť, že diskusie o nej sa naťahovali takmer osem rokov, a tak nečudo, že až v týchto dňoch sa finišuje s transformáciou štátnych podnikov na akciové spoločnosti. V súčasnosti je založená i zapísaná v obchodnom registri len a. s. Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, čo znamená predsa len pokrok vpred aj z hľadiska ZMOS. Jeho odborníci totiž zdôrazňovali, že ak sa do volieb podarí založiť aspoň jednu-dve akciové spoločnosti z bývalých štátnych podnikov VaK a uskutoční sa bezodplatný prevod ich majetku na obce, celý proces už bude možné ťažko zvrátiť alebo z „objektívnych“ príčin zasa odložiť na potom.

Hoci prevod majetku ešte nejaký ten deň potrvá, na spadnutie je aj založenie ďalších akciových spoločností, ktoré vzniknú rozdelením už založenej tzv. veľkej Bratislavskej vodárenskej spoločnosti na dve spoločnosti, bratislavskú a trnavskú, a tiež založenie Západoslovenskej vodárenskej. No ani v súčasnosti nemožno úplne vylúčiť, že tí, ktorí sa usilujú o to, aby si stihli odtrhnúť čo najväčší a najlepší kus z koláča majetku VaK, sa definitívne vzdali svojich predstáv. V hre je skutočne veľa. Do kariet im nahráva aj to, že s výnimkou bratislavských VaK všetky donedávna štátne podniky hospodária so stratou. Približovanie sa slovenskej environmentálnej legislatívy k legislatíve EÚ si však v praxi vyžiada investície len v oblasti ochrany vôd vo výške viac ako 120 mld. Sk. Bez vstupu zahraničných investorov sa skutočne ťažko podarí dobudovať vodovody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd a pod. Podľa vyjadrení odborníkov ideálnu cestu v danej situácii predstavuje založenie prevádzkových spoločností, ktoré pracujú na báze nájomných zmlúv. Až do nich by mal na základe transparentných tendrov vstúpiť investor. Ich názory sa opierajú o skúsenosti zo susednej ČR či krajín EÚ, kde kompetentní pochopili, že majetok VaK by sa nemal rozpredávať ani po jeho prevode na samosprávy. Nejde predsa o predaj parkoviska, ktorým starosta zalepí dieru v rozpočte obce na krátky čas.

Zdena Rabayová