Daňová pokuta je trestom

Európsky súd rozhodol, že na daňovú pokutu sa treba pozerať ako na trest podľa európskej konvencie. Toto rozhodnutie (Švédsko verzus Janoševič, 23. júl 2002) znamená, že každý platiteľ dane je predmetom ochrany v zmysle európskej konvencie o ochrane ľudských práv. Názor, že daňová pokuta je poplatkom, je po vyše tridsiatich rokoch prekonaný. Nie som si istý, či niektorý z našich zodpovedných politikov alebo úradníkov na ministerstve financií sleduje rozhodnutia Európskeho súdu. Je však v záujme každého platiteľa dane vedieť, že domáce správne konanie proti názoru správcu dane a eventuálne konanie na slovenských súdoch zďaleka nezodpovedá európskym realitám, ku ktorým sa aspoň rétoricky vášnivo pripájame.

Keď sa jednoznačne rozhodlo, že daňová pokuta je trestom, musí vláda iniciovať zmenu daňových zákonov tak, aby sa tieto prispôsobili princípom trestného práva. Jedným z týchto princípov je radšej oslobodiť, ako odsúdiť, ak je čo len najmenšia pochybnosť v otázke viny. Dnes uplatňujeme princíp, že je lepšie postihnúť deväť nevinných, než aby jeden vinník unikol. Ďalším dôležitým aspektom rozhodnutia Európskeho súdu je, že daňový poplatník má v zmysle konvencie o ochrane ľudských práv právo na odškodnenie v prípade, že dôjde k zdĺhavému konaniu v jeho veci. Procesný čas na správne konanie a na konanie na súdoch môže byť jednoznačne posúdený ako porušenie ľudských práv v zmysle európskej konvencie. Pri takomto porušení má poškodený nárok na úhradu škody. Ak nechceme zažiť vznik novej rozpočtovej kapitoly pod menom „Úhrady za škody vzniknuté porušením ľudských práv“, tak musíme urýchlene reformovať nielen naše zákony, ale aj celý právny systém. Jednoznačné je, že to nebude ľahké. Nízka vymožiteľnosť práva nie je zapríčinená iba kvalitou zákonov, ale aj kvalitou práce tých, ktorí viedli a vedú rezort ministerstva spravodlivosti. Dnes je napríklad bežné, že slovenské ministerstvo spravodlivosti bez súhlasu autorov a v rozpore s platným zákonom používa nelegalizovaný softvér na zabezpečenie svojej činnosti. Takýto stav je nielen príkladom našej právnej skutočnosti, ale aj ukážkou rozporuplnosti medzi našou realitou a víziou o inej budúcnosti.

A. F. Zvrškovec