Zrátaný život dôchodkov

Komentuje Eleonóra Bujačková

Dnešní tridsiatnici musia zabudnúť na to, že sa v starobe dočkajú od štátu dôchodku, z ktorého budú môcť vyžiť. Každý mesiac pritom musia odvádzať štátu 26 percent platu na dôchodkové poistenie. Nastupujúci minister financií Ivan Mikloš a minister práce Ľudovít Kaník sú vlastne prvými vládnymi politikmi, ktorí verejne vyhlásili, že časy, keď štát môže ľuďom zaručiť aké-také sociálne dôchodky, sú zrátané. Nový vládny kabinet má ambície uskutočniť nevyhnutnú dôchodkovú reformu. Niektorí odborníci však upozorňujú, že úspechom bude už to, ak sa tejto vláde podarí vytvoriť pre ňu inštitucionálny rámec. Je dobré, ak vláda dá mladším ľuďom signál o tom, aké môžu očakávať dôchodky v čase, kedy pôjdu do penzie. Slovenská spoločnosť starne. Dôchodkový systém je založený na tom, že tí, ktorí zarábajú, platia na súčasných dôchodcov. Keď zamieria do dôchodku dnešní tridsiatnici, ich deti ich uživiť nedokážu. Už dnes štát vyberie na daniach za rok menej, než dôchodcom vyplatí. Pritom dôchodok dnes predstavuje necelých 40 percent mzdy, ktorú občan poberal v čase svojho aktívneho pracovného veku.

Názory na reformu sa rôznia. Niektorí ekonómovia tvrdia, že dôchodkový systém zachráni ekonomický rast a príchod mladých kvalifikovaných cudzincov. Dôchodková reforma v ich podaní predstavuje iba oddelenie dôchodkov od štátneho rozpočtu a dobrovoľné pripoistenie do zamestnaneckých penzijných fondov. To však prepady v dôchodkoch nerieši. Jednou z možností, ako zastaviť prehlbovanie schodku, je oddialenie dôchodkového veku. Podľa názoru ministra Ľ. Kaníka to by mohla byť aj istá motivácia, že pokiaľ budeme dlhšie pracovať, budeme mať šancu na vyšší dôchodok. Pravda, to je iba časť reformy. Isté je, že sme si zvykli na určitú mieru sociálnej starostlivosti. Dôchodková reforma je nevyhnutná, o tom dnes už nikto nepochybuje. Mala by jej však predchádzať široká diskusia o najvhodnejšom a efektívnom modeli. Už nemáme príliš veľa času, treba však popravde občanom vysvetliť príslušné kroky a ich nevyhnutnosť. Nový vládny kabinet si uvedomuje všetky riziká, ktoré zásadná zmena v sociálnej oblasti vyvolá. Bezpochyby má záujem na sociálnej stabilite i súdržnosti. Jedno je však nespochybniteľné. Pokiaľ by sme si chceli dlhodobo udržať sociálny štát, tak ten musí mať jeden zo základných atribútov, a to je rovnováha verejných rozpočtov. Treba preto vytvoriť podmienky, aby tu fungovali také štandardné solidárne systémy ako v krajinách západnej Európy.