Kilimandžáro bez snehu?

Snehová čiapočka sa na najvyššej hore Afriky začala tvoriť pred 11 000 rokmi, ale ak sa neprestane planéta otepľovať, v priebehu 20 rokov by sa mohol ľad celkom roztopiť. Snehová pokrývka Kilimandžára sa za posledné storočie scvrkla o 80 percent, tvrdí vedecká štúdia publikovaná v najnovšom čísle časopisu Science. Jej autor Lonnie G. Thompson z Ohijskej štátnej univerzity tvrdí, že pozorovanie pomocou moderných satelitov a meranie snehovej pokrývky dokazujú, že sa prvá ľadová vrstva na vrcholku Kilimandžára vytvorila pred 11 700 rokmi. Dnes je krusta hrubá 50 metrov. Biela čiapočka Kilimandžára má pre Tanzániu cenu zlata. Úrady sa boja, že ak zmizne, prestanú sa turisti o túto východoafrickú krajinu zaujímať, čo by znamenalo značné finančné straty. Ročne totiž prichádza pozrieť si skoro 6000 metrov vysokú horu viac ako 20 000 ľudí.

Kilimandžáro je pre domorodcov posvätným miestom a prostredníctvom milovníka Afriky Ernesta Hemingwaya sa dostalo v poviedke Snehy na Kilimandžáre i do literatúry. Voda, ktorá z neho steká do údolia, zásobuje okolité dedinky a nemocnice, ale je jej čoraz menej. Vedci sa snažia prostredníctvom vrtov „prečítať“ z jednotlivých vrstiev ľadu, aké podnebie v Afrike v minulosti panovalo, a vyvodiť z toho všeobecnejšie klimatické poznatky.

Vedecké štúdie krusty dokazujú, že pred 11 000 rokmi bolo v Afrike veľmi vlhké podnebie a jazerá sa rozliali po veľkej časti území. Napr. Čadské jazero, ktoré má dnes niečo viac ako 16 000 štvorcových kilometrov, vtedy pokrývalo územie s rozlohou 345 000 štvorcových kilometrov, čo je približne rozloha Kaspického mora.

Ľadové vrstvenie ďalej dokazuje, že po období vlhka pred asi 4000 rokmi Afrika mala vážne problémy s rekordným suchom. Potvrdzujú to aj iné vedecké nálezy a texty v egyptských hrobkách. Dokladujú, že sa piesočné duny vtedy objavili i na Níle a ľudia boli nútení presídliť sa inde. Podľa Thompsona toto obdobie niektorí nazývali prvým pozemským obdobím temna. A nebola to iba Afrika, kto mal vtedy problémy so všeobecným suchom - do tejto doby spadá aj pád civilizácií v Indii, Južnej Amerike a na Strednom Východe.

Dôkazom toho, že ľadová vrstva na špici Kilimandžára je čoraz slabšia, je značka, ktorú vedci umiestnili v roku 1962 na vrchol vtedajšieho ľadovca. Zo satelitných snímok je zrejmé, že sa vrcholok za 40 rokov znížil o 18 metrov a že na obvode čiapočka ustúpila o dva metre.

(kab)