Zelený ostrov dáva zelenú únii

Írske referendum potešilo strednú a východnú Európu

Každý hlasovaniaschopný občan Írska mal v sobotu v rukách osud 25 ľudí z desiatich kandidátskych krajín zo strednej a východnej Európy a Stredomoria. Tri milióny oprávnených írskych voličov totiž pri urnách rozhodovalo o budúcnosti 76 miliónov ľudí z Českej republiky, zo SR, z Poľska, Maďarska, zo Slovinska, z Estónska, Litvy Lotyšska vrátane ostrovov Malta a Cyprus. Aj napriek niektorým obavám, ktoré predchádzali všeľudovému hlasovaniu v Írsku, obyvatelia „zeleného ostrova“ v sobotu veľkou väčšinou hlasov poskytli farbu svojho ostrova nádejam kandidátskych krajín. Vo svojom druhom pokuse Íri povedali ÁNO! Áno Zmluve z Nice, ktorá inštitucionálne pripravuje proces rozširovania únie. Áno niekoľkoročným nádejam a ambíciám kandidátskych krajín, ktoré vo veľmi krátkom čase prešli veľmi tŕnistou cestou, aby sa dostali do spoločného košiara krajín a národov, ktoré reprezentuje Európska únia.

V bruselskom sídle únie poprední europolitici včera neskrývali úľavu. Íri na rozdiel od minuloročného júna pochopili, že spoločná Európa nie je len o výhodách, ale aj o zodpovednosti. Podľa prvých, hoci ešte nekompletných oficiálnych výsledkov, o ktorých včera popoludní informoval írsky rozhlas, potvrdili sa sobotňajšie výsledky z Dublinu, keď až 65 % oprávnených írskych voličov hlasovalo za prijatie Zmluvy z Nice, kým euroodporcovia získali v referende iba 35 % hlasov, zaostávajú však minimálne 20 percentami za táborom europodporovateľov. Justin Barrett, ktorý viedol kampaň proti prijatiu nicejskej zmluvy, krátko po referende priznal svoju porážku. A porážku musia prijať aj tie európske (nielen írske!) politické a podnikateľské kruhy, ktoré potajme verili, že Íri zablokujú európsky proces „enlargementu“, čo by vyhovovalo ich individualistickým, egoistickým a prehnane opatrníckym zámerom.

Íri sa vďaka sobotňajšiemu hlasovaniu vyhli možnej blamáži v Európe a ani Brusel už nemusí myslieť na najhoršie a pripravovať nové scenáre rozšírenia, ktoré by celý rozširovací proces pribrzdili na viacero mesiacov až rokov a vyvolali tak politickú krízu nepredvídateľných rozmerov a následkov pre samotnú úniu. Veľkú úľavu pocítila aj vláda v Dubline, ktorá investovala nielen veľké peniaze, ale aj veľa energie do proeurópskej kampane. Írske áno Zmluvy z Nice premiér Bertie Ahern a jeho kabinet môžu a musia považovať ako veľké víťazstvo. Už aj preto, že sú medzi voličmi neobľúbení a ich dôveryhodnosť konštantne klesá. Najväčšiu úľavu však pociťujú kandidátske krajiny. Dvere otvárajúce sa pre nich do EÚ sa nezasekli na „írskych pántoch“. Jedna z najväčších možných prekážok rozšírenia únia tak odpadla a oveľa smelšie môžu hľadieť do budúcnosti. Už aj preto, aby sa aj oni raz mohli stať nasledovníkmi „keltského tigra“, ktorému práve členstvo v EÚ najviac pomohlo transformovať svoju ekonomiku a stať sa úspešným a bohatým štátom.

V tomto duchu to včera vystihol aj líder liberálov v Európskom parlamente Graham Watson, keď povedal: „Voliči Írska hlasovali za to, aby sa výhody, ktoré oni získali z členstva v únii, rozšírili aj na krajiny strednej a východnej Európy a Stredomoria.“ Podľa írskeho premiéra Bertieho Aherna je to dôkaz „empatie“ Írov z ich Spolueurópanmi z druhej strany kontinentu. Empatia je „psychológia vcítenia a vžitia sa do druhého“. Íri sa v sobotu našťastie „vžili a vcítili“ do myslí Stredo-, Juho- a Východoeurópanov, ktorí už nechcú nové hranice naprieč Európou a chcú mať pocit, že sedia za stolom, kde sa krája chlieb, z ktorého majú nárok na svoj krajec. Íri nám ho dopriali. Presnejšie traja z piatich Írov, ktorí podporili ratifikáciu Zmluvy z Nice. Ale na tom až tak nezáleží...

Iaromír Novák