Rutinný stereotyp

Peter Kasalovský

V piatok vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš konkretizoval obsah

svojho balíčka opatrení. Najširšie masy azda prekvapil, keďže od zimy 2001 až do

parlamentných volieb prinášal relatívne dobré správy o tendenciách v

hospodárstve. Na rozdiel od svojich terajších partnerov vo vládnej koalícii

(!), ktorí dávnejšie, a potom aj na výročnom mítingu Hospodárskeho klubu vo

februári t. r. vyznačili možné dôsledky z viacerých prijatých riešení,

tiež z odkladaných a vôbec neriešených problémov nielen v ekonomike, ale

v celej spoločnosti (aj ich názory boli publikované v Hd a sú dostupné na

www.hospodarskyklub.sk, menu: Informácie o podujatiach v r. 2002.). Z možných dôsledkov

sú však aktuálne a verejnosti ich avizuje z dôvodu funkcie práve I. Mikloš,

ktorý bol v minulej vláde vicepremiérom pre ekonomiku.

Problém nie je v tom, že treba šetriť. (Aj keď sa bude šetriť podľa receptúry

I. Mikloša, tak štátne výdavky budú o päťdesiat miliárd korún vyššie ako

jeho príjmy.) Chyby chcené aj nechcené a neraz až rozšafnosť všetkých

minulých vlád vrátane prvej vlády M. Dzurindu, majú totiž zaplatiť daňoví poplatníci.

Je to síce riešenie, ale predovšetkým byrokratické, pričom sa nevníma, ba až

vylučuje, že jestvujú aj iné, ktoré by sa stali živou vodou pre hospodárstvo, a,

samozrejme, pre všetko to, čo s ním súvisí. Ak už som použil rozprávkový

termín živá voda, tak pripomeniem, že vždy sa k nej statočný rytier (a tiež

občan) dostal rušením najrôznejšej kliatby. Správnymi riešeniami, inak

kvalifikovanosťou-odbornosťou a čestnosťou, ktoré by nemali byť želanými

len v rozprávkach a iných príbehoch, a takmer nedosiahnuteľnými vo všednom

živote smrteľníkov.

Nielen vicepremiér I. Mikloš, ale aj minister zdravotníctva R. Zajac

prezentoval v deň svojej inaugurácie vlastný balíček pre obyvateľstvo. Chce

sa postarať aj o to, aby si poistenci platili za pobyt v nemocniciach - za

to hotelové ubytovanie - a tiež za poskytovanú stravu, ale nevyjavil, čo

bude s odvodmi poistencov a s odvodmi ich zamestnávateľov. V balíčku ministra

školstva Martina Fronca je zasa zámer spoplatniť najprv čiastkové štúdium na

vysokých a iných školách. Nad týmito balíčkami však vyčnieva citeľný nárast

cien elektriny, plynu, tepla a vody od 1. januára 2003, ktorý podstatne

zníži aj tak už nízku kvalitu života väčšiny obyvateľstva. Ešteže nemáme pamäť

na také predpovede, ba verejné prísľuby, že koniec 2002. roku bude

prinajmenej náznakom lepších časov a budúci prelomovým.

Spomínané balíčky sú pripravené a čoskoro ich dostaneme ako povinnú dobierku.

Dúfajme, že v nich nebude chýbať nebyrokratický a nádejný balíček ministra vnútra

Vladimíra Palka, ktorý ako jediný chce svoj rezort zbližovať s občanmi a zadarmo.

Budú aj ďalšie balíčky, ale ich obsah je zatiaľ viac-menej tušený. Nateraz sa to

javí tak, že vo vláde vládne byrokratický stereotyp, ale nestrácajme vieru,

že raz sa nájde aspoň jeden Popolvár, ktorý sa rozhodne hneď a zaraz

pre odklínanie a zviditeľnenie nebotyčných sfér, v ktorých sa naďalej premiestňujú

štátne milióny, stámilióny, ba miliardy do konkrétnych súkromných

a všelijako spriaznených firiem, a to za modré, zelené alebo krvavé oči.

V nejednom prípade ide o niekoľkonásobne predražené práce - dielka,

ale aj nezačaté či zbabrané, a dokonca by sa dalo neraz hovoriť o cielenom

poškodzovaní štátu.

Tvrdím, že cesta k vyrovnanému štátnemu rozpočtu či trojpercentne deficitnému

je vo všestrannej a nekompromisnej štátnej kontrole nákladov nielen budúcich

a ich účelnosti, a vo väčšine prípadov aj vecnej a finančnej správnosti. Koniec koncov daňoví poplatníci nechtiac zaplatili vyše sto miliárd aj za sanáciu - ozdravenie bánk, ktoré boli sprivatizované. V mnohých prípadoch za nedobytné úvery z čias malej a veľkej privatizácie.

V uplynulom roku-dvoch sme verejne poukázali na viaceré škody spôsobené štátu,

ale aj mestám a obciam, ktoré akoby štátu a zastupiteľom neprekážali. Tešili sme sa

ako malé deti z nového autíčka, keď minister financií F. Hajnovič krátko pred

svojím odchodom „odblokoval“ jednu z káuz, v ktorej ide o neoprávnene použité

financie a celkovo zadržiavaných asi osemsto miliónov korún z prostriedkov poskytnutých

štátom na Svetovú zimnú univerziádu v roku 1999. Z celého radu informácií nám vychodí,

že takýchto prípadov sú desiatky. Viaceré mienime zverejniť či skôr naznačiť, aby

sme potvrdili, že štát by si mal najprv vymôcť svoje financie od dlžníkov,

a predtým nepúšťať žilou občanom.

Peter Kasalovský