Malo by ísť o ľudskejšie modely

Onkologická liečba je náročná nielen pre pacienta, ale aj pre nemocnice

Problémy spojené s onkologickou liečbou rezonujú u nás nielen v zdravotníctve, ale aj v celej spoločnosti. V poslednom období je v centre pozornosti najmä jej dostupnosť. Riaditeľ Národného onkologického ústavu prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc., napríklad na margo toho, že v niektorých oblastiach Slovenska možnosť liečby

výrazne obmedzujú

financie, uviedol, že mnohé nemocnice, najmä vo východoslovenskom regióne, majú stále problémy so zabezpečovaním aj bežne používaných onkologických liečiv. Liečbu na modernej a potrebnej úrovni dokážu u nás zabezpečiť v súčasnej situácii iba dve špecializované zdravotnícke zariadenia - Národný onkologický ústav a Onkologický ústav svätej Alžbety. No nie je to tak dávno, čo práve tento odborník na odbornom podujatí venovanom transformácii zdravotníctva vo svojom príspevku upozorňoval aj na problémy špecializovaných ústavov, ktoré vlastne poskytujú špecializovanú vysoko odbornú a komplexnú starostlivosť pri závažných, celospoločensky dôležitých ochoreniach. Slúžia pacientom z iných zdravotníckych zariadení pri náročných, komplikovaných a nákladných vyšetreniach či liečbe. Nedostatok finančných zdrojov sa však premieta aj do činnosti takého špecializovaného zdravotníckeho zariadenia, akým je Národný onkologický ústav. Spomínaný odborník v tejto súvislosti ocenil pozitíva

práce nemocníc

v našich podmienkach, napriek problémom stále diagnostikujú a liečia pacientov, je tu schopnosť mimoriadne vysokej úrovne improvizácie s cieľom zachovať funkčnosť nemocnice, ako aj pokroky v ekonomizácii ich prevádzky. Otázna však je, podľa prof I. Kozu, výhoda značnej autocenzúry lekárov pri indikovaní finančne náročných diagnostických, terapeutických metód a tiež cenzúra manažmentu nemocnice pri objednávaní liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a nutných opráv prístrojov. Pozitíva špecializovaných ústavov sú v kapacite vysokého počtu profesionálov so značnou špecializáciou v úzkych odboroch, ktorí majú značné praktické skúsenosti, najnovšie vedomosti a informácie v odbore svojej činnosti. Ich negatíva sú vo

finančnej náročnosti

diagnostických či terapeutických výkonov, finančných nárokoch pri získavaní podrobných odborných informácií a preťaženie pacientmi pri nedostatku financií v okresných a regionálnych zdravotníckych zariadeniach. Nuž, nemocniciam na drahú liečbu pacientov s týmito diagnózami jednoducho nezostáva. Bývalý šéf rezortu sa v tejto situácii rozhodol nie pre riešenie problému, ale jeho posunutie iným smerom. Tesne pred odchodom podpísal Roman Kováč návrh opatrenia, podľa ktorého by boli cytostatiká vydávané na recept vo verejných lekárňach. Táto zmena by nemocniciam určite pomohla, podľa lekárnikov by však poisťovne museli presunúť časť peňazí z nemocníc do lekární. No už dávnejšie boli

avizované výhrady

proti tomuto kroku, celkovo by sa náklady na cytostatiká totiž zvýšili, okrem iného aj preto, že lekárnici a distribútori si pridávajú maržu, navyše nemocnice nakupujú vo väčších množstvách, a tak bývajú lieky v konečnom dôsledku lacnejšie. A lekárne tiež nemôžu takúto finančne náročnú liečbu tak dlhodobo zálohovať, ako býva u nás zvykom. Nový minister zdravotníctva Rudolf Zajac sa chystá kroky svojho predchodcu prehodnotiť. Podľa novej koncepcie súčasného ministerstva je prioritou práve financovanie nezaplatiteľného, kam určite onkológia patrí. Podstatné však je, ktorým smerom sa pri reforme v rezorte vyberieme. Najmä, keď je avizovaná dostupnosť liečby takýchto finančne náročných ochorení. Spomínaný riaditeľ NOÚ prof. I. Koza pre Hospodársky denník uviedol, že šancou je aj v tejto oblasti pripoistenie, ktoré jestvuje takmer vo všetkých západných štátoch, lebo tam je pacient na štandardnej poistke a potom si platí súkromnú poistku. Na základe toho vlastne má buď zvýšený

komfort v nemocnici a v niektorých štátoch má hradené aj tie lieky, ktoré štandardná poistka neplatí. V súvislosti so svojou skúsenosťou zo Spojených štátov poznamenal, že keď tam pacient nemal dobrú poistku, tak sa mu pokúšali najúčinnejšie lieky zohnať cez výrobcu, teda farmaceutickú firmu alebo cez nejakú charitu. „Keď sa to nepodarilo a pacient nemal na najmodernejšiu liečbu normálne nárok, napokon povedal lekárovi, aby mu teda dali to, na čo nárok má, bol smutný, ale si to uznal...,“ povedal prof. I. Koza a zdôraznil, že „u nás chce mať každý všetko najlepšie, najkvalitnejšiu liečbu, ale dôležité je zistiť, či na to vlastne máme. Vyzerá to tak, že my momentálne na to nemáme. Preto potrebujeme pravidlá na to, aby pacient

dostal čo musí

dostať. Keď som prehodnotila získané informácie, tak mi jednoducho zišlo na um, že nemusíme chcieť všetko americké. V tejto súvislosti by sa mi viac pozdával model zdravotného poistenia z niektorej z vyspelých európskych krajín, ktoré je ľudskejšie. Veď koniec koncov, kde sme my od Ameriky napríklad v takých zárobkoch a práve v tomto by sme sa im veru nemuseli podobať.

Ľudmila Koníková