ODBERATEĽOV ENERGIÍ

„Až 28 percent všetkých nákladov talianskych priemyselných podnikov predstavujú náklady na energie. Ceny elektrickej energie sú totiž v Taliansku celkovo o vyše 40 % vyššie, ako je priemer EÚ. Prečo? Predovšetkým preto, že výrobné zdroje elektriny využívajú ako palivo plyn a tekuté palivá, ktorých cena sa odvíja od cien ropy na svetových trhoch. Hoci postupná liberalizácia otvorila dvere dovozu lacnejšej energie a vytvorenie konkurenčného prostredia prináša po začiatočnom zvýšení cien už ich mierny pokles, problémom sú nedostatočné kapacity na prenos elektriny, ba aj na dovoz plynu,“ zdôraznil Nino Morgantini, viceprezident Asociácie talianskych priemyselných odberateľov (AICEP) na stretnutí s delegáciou Sekcie energetiky Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Tvorili ju okrem zástupcov SOPK, MH SR, dominantných výrobcov elektriny a dodávateľa plynu v SR aj riaditelia pre energetiku a vedúci energetici či už zo Slovnaftu, Železiarní Podbrezová, z Chemka Strážske, zo Slovenského hodvábu Senica atď. Teda z tých podnikov, ktoré patria k najvýznamnejším odberateľom elektriny či plynu. Pre nich sa trh buď už otvoril, alebo od nového roka otvorí. Zatiaľ však nikto z nich nezmenil dodávateľa, aj keď viacerí túto šancu prehodnocujú, analyzujú a zrejme v najbližších mesiacoch aj využijú. AICEP ako nezávislá organizácia združuje odberateľov elektriny až z 23 priemyselných odvetví. Hoci existovala už pred liberalizáciou trhu s energiami, po spustení celého procesu je hlavným ťažiskom jej činnosti

vytvárať tlak

na stanovenie čo najnižších cien pre spotrebiteľov z radov podnikateľských subjektov. Na základe platnej legislatívy je napríklad taliansky regulačný úrad povinný akceptovať AICEP ako partnera pri pripomienkovaní stanovovania maximálnych cien, oprávnených aj uviaznutých nákladov a podobne. Navyše AICEP pomáha svojim členom sprostredkúvať aj kontakty s potenciálnymi dodávateľmi elektriny a podporuje aj projekty budovania nových ciest na jej prenos. Svoj rozsah činnosti chce v najbližšom období rozšíriť a obhajovať aj záujmy odberateľov plynu. Žiaľ, na Slovensku sa však pri vytváraní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví či spúšťaní celého procesu liberalizácie trhu s energiami nepodarilo legislatívne presadiť vznik organizácie, ktorá by chránila zákazníka, hoci návrhy existovali. No konkrétne úspechy v práci AICEP boli pre členov slovenskej delegácie presvedčivým argumentom, prečo by sa myšlienky jej zrodu nemali vzdať. Ďalšie stretnutia slovenskej delegácie s predstaviteľmi talianskeho regulačného úradu či so zástupcami donedávna monopolného dodávateľa elektrickej energie - spoločnosti ENEL potvrdili, že príslušné smernice EÚ o otváraní sa

trhu s elektrinou

či s plynom určujú síce cieľ a opatrenia, ako ho dosiahnuť, ale nie sú dogmou. Tempo krokov či ich postupnosť a radikálnosť je na jednotlivých krajinách. Tie, samozrejme, musia vychádzať zo svojich špecifických podmienok. Preto napríklad taliansky regulačný úrad zohľadňuje pri stanovovaní cien elektriny viacero aspektov. Sú v nich premietnuté aj náklady na odstavenie jadrovej elektrárne (v Taliansku nie je žiadna v prevádzke) či podpora obnoviteľných zdrojov energie, čo tiež v nemalej miere zvyšuje cenu nad spomínaný priemer krajín EÚ. Veľmi vážne sa zaoberá otázkou už uvedených uviaznutých nákladov a v kompetencii má aj monitoring cien, kvality služieb pri dodávkach energie, dohľad nad zmluvami o dodávkach a na verejných „híringoch“ informuje verejnosť o svojej činnosti. Čo je však zaujímavé, aj keď Taliansko začalo s liberalizáciou trhu oveľa skôr ako Slovensko a je v nej aj ďalej, ale prenosová sústava zostala v rukách štátu a aj naďalej zostáva pod strechou dominantného výrobcu elektriny - spoločnosti Enel. S odštátnením prenosovej sústavy ani neuvažujú a kompetentní vedia prečo. Enel patrí medzi

vážnych záujemcov

aj o privatizáciu stanoveného balíka akcií Slovenských elektrární. Dokonca spolu so SE sa chcel v prvej polovici tohto roka zúčastniť na tendri na privatizáciu 49 % akcií Stredoslovenskej energetiky, čo vyvolalo miernu aféru. Z dvoch dôvodov. Jednak viacerí predstavitelia MH SR či samotnej vlády M. Dzurindu nepočúvali argumenty predstaviteľov SE o tom, prečo by mali ísť SE do tendra a ich snahu spojiť sa s talianskym gigantom Enel okamžite označili ako „jednanie na vlastnú päsť“, čo takmer stálo V. Pillára odvolanie z postu šéfa SE. Navyše kritikom iniciatívy SE do kariet nahrali aj informácie uverejnené rýchlo vo viacerých médiách, ktoré spochybňovali Enel z viacerých strán. Pritom Enel bol donedávna jediným dominantným výrobcom elektriny v Taliansku, čiže nejde o nejakú „druhotriednu firmu“. Vlastní stále väčšinu elektrární, ba aj distribučné siete. Podľa platnej legislatívy musí síce do stanoveného termínu pustiť na trh aj konkurenciu a nesmie vyrábať viac ako 50 % energie, ale...Ale zasa môže a aj začína podnikať napríklad v plynárenstve, rozširuje svoje aktivity v dovoze elektriny či plynu zo zahraničia a podobne. A tak je namieste otázka, prečo by sa podobne nemohli správať aj SE, ktoré liberalizáciou trhu prídu logicky o časť odberateľov svojej produkcie?

Zdena Rabayová