Môžu rozhodnúť centimetre

Prioritou zachraňovania je koncentrácia obyvateľstva

„Náš odštepný závod Povodie Dunaja Bratislava monitoruje a vyhodnocuje prietokovú kapacitu koryta a robí opatrenia na to, aby sa povodňové prietoky udržali vo vymedzenom priestore. Zmeny hydrologických parametrov na Dunaji, a to zvýšenie prietoku storočnej vody i kontrolného prietoku tisícročnej vody, sú dôvodom na zmeny v koryte Dunaja a na jeho protipovodňových ochranných líniách,“ hovorí generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), š. p., Banská Štiavnica Ing. Aleš Mazáč. Požiadali sme ho o odpoveď na niekoľko otázok súvisiacich nielen s vyhodnotením augustovej povodňovej vlny na Dunaji, ale aj s preventívnymi opatreniami, ktoré podnik vykonáva po skúsenostiach s každoročne sa opakujúcimi povodňami na rozličných miestach Slovenska. „V súčasnosti sa vyhodnocujú všetky údaje o tohtoročnej povodni a na ich základe sa navrhujú opatrenia na zvýšenie bezpečnosti protipovodňových zariadení. Z hľadiska možných škôd je prioritou protipovodňovej ochrany na Dunaji Bratislava a jej mestské časti, kde je najvyššia koncentrácia obyvateľstva. V prípade povodne by tam boli ohrozené významné objekty. V tomto roku, krátko pred augustovou povodňou, bola ukončená prvá etapa ochrany Bratislavy zameraná na zvýšenie kapacity koryta Dunaja. Tá spočíva v zmiernení oblúkov v úseku medzi Prístavným mostom a lokalitou pre Bratislavčanov známou pod názvom rameno Zuzana. Rozšírením koryta sa dosiahne

zníženie hladiny

povodňového prietoku o minimálne 40 centimetrov a zlepší sa aj prechod ľadu, pretože v tomto úseku sa vytvárali z neho zátarasy. Druhá etapa prác, rozšírenie na ľavej strane Dunaja je v štádiu prípravy. “ Generálny riaditeľ pripomína, že v najbližšom období sa pripravuje aj rekonštrukcia hrádze pod Bratislavou a posudzuje sa možnosť zvýšenia ochrannej línie Dunaja na jeho ľavom nábreží od Nového mosta po Prístavnú ulicu. Nemenej dôležité je zvýšenie ochrannej línie na petržalskej strane v úseku medzi Starým a Novým mostom a vybudovanie ochrany častí Devína a Devínskej Novej Vsi. O možnosti výstavby kanála (okolo Petržalky), ktorý by odľahčil pôvodné koryto Dunaja, sa podľa neho uvažovalo už v minulosti. Avšak v územnoplánovacej dokumentácii tento návrh nebol. V súčasnosti by

takéto riešenie

bolo technicky aj finančne mimoriadne náročné a je zatiaľ len v štádiu úvah. Podobne je to tak aj v prípade možného budovania demontovateľných technických ohrád na dunajskom nábreží. Od polovice 90. rokov až dodnes na Slovensku neprešiel jediný rok bez toho, aby aspoň niekoľko regiónov nebolo postihnutých vážnou povodňou. Celkové povodňové škody v štáte od roku 1997 už prekročili 12 mld. Sk a len na vodných tokoch a vodných stavbách v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku dosiahli za toto obdobie výšku 3,7 mld. Sk. V Jarovniciach a priľahlých dedinách Prešovského kraja si voda vzala aj daň najťažšiu - 50 ľudských životov. Medzi

následky povodní

patrí aj poškodzovanie a oslabovanie hrádzí, zvýšené opotrebovávanie čerpacích staníc a ďalších zariadení budovaných na ochranu životov a majetku občanov. „Náš podnik začal s najnaliehavejšími rekonštrukciami hrádzí už krátko po hrozivých povodniach v lete 1997. Netrvalo však dlho a nasledovali povodne na Východoslovenskej nížine, v oblasti Myjavy, Šiah a inde,“ pokračuje A. Mazáč. „Požiadavky na odstraňovanie škôd a zlepšenie ochrany jednotlivých obcí začali presahovať možnosti nielen podniku, ale aj štátu. Čiastočným riešením sa stal projekt Povodne na území Slovenska v rokoch 1997 - 1999, odstraňovanie následkov povodní a preventívne opatrenia v objeme niečo menej ako 2,2 mld. Sk, ktorého financovanie sumou 1,3 mld. Sk

kryje pôžička

z Rozvojovej banky Rady Európy (CEB). Zvyšných takmer 900 mil. Sk je hradených z domácich zdrojov, predovšetkým zo štátneho rozpočtu a z vlastných prostriedkov SVP. Čerpanie pôžičky CEB je zmluvne potvrdené na roky 2000 až 2004. Od začiatku prác v roku 1999 do 16. októbra 2002 na stavbách zaradených do projektu, investovali 1,11 mld. Sk, teda 51 % celkového objemu. Z toho v tomto roku 311,8 mil. Sk. Projekt rieši situácie v najexponovanejších oblastiach SR, na Záhorí, na Východoslovenskej nížine a lokality v 15 regiónoch doteraz najviac postihnutých povodňami. To však neznamená, že obnova a modernizácia povodňových zariadení a výstavba nových protipovodňových opatrení sa v najbližších rokoch obmedzí len na prostriedky a lokality zahrnuté do projektu.“ SVP pripravuje a zabezpečuje stavby zamerané na odstraňovanie následkov a prevenciu

pred povodňami,

ktoré vychádzajú z Programu protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010. Jeho súčasťou je aj spomínaný projekt o povodniach na našom území. V rámci neho sa z celkového počtu 70 stavieb v roku 2002 začala príprava na 24 stavbách. Z ich celkového počtu k októbru 2002 ukončili dvadsať. Okrem týchto investičných akcií sa na realizáciu pripravujú ďalšie, ktoré budú financované zo štátneho rozpočtu. „Ochranné hrádze Dunaja i Váhu počas tohtoročných povodní potvrdili vysokú spoľahlivosť. Napriek mimoriadne vysokým vodným stavom na línii hrádzí Dunaja, Vodného diela Gabčíkovo a Váhu po Kolárovo, dlhej takmer 320 km, neboli zaznamenané kritické povodňové javy. Geologické prostredie, ktorým Dunaj preteká, spôsobuje v niektorých lokalitách presakovanie vôd podložím hrádzí a zvyšovanie

úrovne hladiny

podzemnej vody s následným zaplavením pozemkov. To je však trvalý sprievodný jav povodne. Najvýraznejšie problémy predovšetkým z hľadiska ich bezpečnostného prevýšenia boli na prítoku Moravy, na toku Malina a Zohorský potok, kde spätné vzdutie z Dunaja a Moravy na niektorých miestach dosahovalo úroveň koruny hrádze, ale aj v samotnej Bratislave na petržalskej strane v úseku Sadu Janka Kráľa a v niektorých lokalitách na ľavej strane Dunaja, kde je protipovodňová línia tvorená nábrežným múrom. Zvýšené priesaky boli na ľavostrannej hrádzi odpadového kanála pod Gabčíkovom, kde voda vystúpila vyššie, ako sa uvažovalo pri jej výstavbe, lebo v koryte Dunaja sa neuskutočnili práce, ktoré mali byť vykonané v súvislosti s výstavbou stupňa Nagymaros.“ konštatuje generálny riaditeľ SVP.

Vladimír Turanský