Môj „pudilár“

Glosuje Andrej Pokojný

Včera som chcel nakupovať vo svojom obchode. Pomaranče mi núkali po 18,90 Sk, vraj dobrá cena. Nekúpil som, neboli pekné. Potom som navštívil svojho predajcu motorových vozidiel. Reku, skontrolujem, ako ide kšeft. Nič moc, na sklade nebola ani moja farba, ani kubatúra. Návšteva môjho holiča tiež nedopadla, ako som si predstavoval. Za desaťminútové podstrihnutie chcel stovku, tak som šiel ku konkurencii, kde strihajú za polovicu. Ani moja poisťovňa už nie je to, čo bývala. Iný poisťovací dom prišiel s novým, výhodnejším produktom, a tak zmluvu zruším. U môjho zubára si vypýtali za ošetrenie nehoráznu sumu a tiež mu asi dám zbohom. Familiárne sa tváriacou reklamou nás vyzývajú na otváranie „pudilárov“. Tie sú vskutku to jediné, čo je naše a takto sa chcú dostať až na ich dno.