Nevhodná politika

Šesť popredných nemeckých ekonomických inštitútov znížilo predpoveď rastu nemeckej ekonomiky na tento aj budúci rok. Nemecká ekonomika by sa však podľa názoru odborníkov nemala vrátiť späť do recesie, a preto nevidia významnejší dôvod na zníženie úrokových sadzieb.

V najvyšších kruhoch sa uvedená správa šiestich najvplyvnejších inštitútov v Nemecku chápe ako kritika Schröderovho kabinetu a jeho zle cielenej hospodárskej politiky. Odborníci veľmi kritizovali jeho daňovú a rozpočtovú politiku. „Rozhodnutia, ktoré vláda schválila následne po ničivých záplavách, ako aj jej najnovšie hospodárske rozhodnutia, pripravia nemeckú ekonomiku v budúcom roku asi o 0,5 % hrubého domáceho produktu,“ povedal Joachim Scheide z inštitútu IFW v Kiele.

V tomto roku by sa mal hrubý domáci produkt Nemecka zvýšiť len o 0,4 % namiesto pôvodne odhadovaných 0,9 %. Na budúci rok by mal podľa odhadov inštitútov dosiahnuť rast ekonomiky 1,4 %. V porovnaní s predchádzajúcim odhadom pritom došlo v názoroch analytikov k výraznému posunu smerom k pesimistickejšiemu variantu, keďže nedávno (v apríli 20002) hovorili o raste 2,4 %. Podľa berlínskeho DIW však má byť rast ešte slabší a má predstavovať len 0,9 %. Treba však dodať, že inštitúty pri vypracúvaní správy počítali s optimistickým scenárom, a to, že súčasná iracká kríza neskončí vojenským konfliktom a že ceny ropy opäť klesnú pod hranicu 25 USD za barel. Len pri zachovaní týchto predpokladov možno povedať, že nemecká ekonomika sa vyhne recesii.

Inštitúty tvrdia, že nárast daní a naopak škrty vo výdavkoch schválené v novej koaličnej zmluve sú „presným opakom toho, čo by si vyžadovalo oživenie hospodárskeho rastu“. Ako sa uvádza v správe, „rozpočtová politika bude v budúcom roku výrazne reštriktívna“. Ich odhad rozpočtového deficitu na tento rok preto hovorí o cifre 3,2 % HDP, zatiaľ čo na budúci rok sa reštriktívna politiky prejaví v poklese schodku na 1,9 % HDP. Ani plány na oživenie trhu práce, navrhnuté nedávno zvláštnou (Hartzovou) komisiou, nepovedú k výraznejšiemu zníženiu nezamestnanosti, varujú inštitúty. Proti nim bude totiž pôsobiť nedávne rozhodnutie vlády zvýšiť dane, a tak naplniť štátnu pokladnicu. Hartzov plán nájsť prácu pre dva milióny nezamestnaných v priebehu najbližších troch rokov je podľa odborníkov čistou ilúziou. Podľa nich vládny plán vôbec nedokázal nájsť hlavný dôvod vysokej nezamestnanosti, a preto je odsúdený na neúspech. Podľa analytikov inštitútov treba hlavné dôvody hľadať v súčasnej ťažkej celosvetovej hospodárskej situácii, rozbujnenej byrokracii a v nízkom podiele kvalifikovaných odborníkov na celkovej pracovnej sile. Počet nezamestnaných v roku 2003 preto podľa prognóz inštitútov stúpne na 4,115 milióna zo 4,050 na konci tohto roka. Znižovať by sa mala aj celková zamestnanosť, a to z tohtoročných 38,67 milióna osôb na 38,64 milióna.

Ivana Sedliaková