Stupídny a neflexibilný

Pakt stability a rastu robí krajinám Európy problémy

Cez víkend Íri vyslali Európe jasný signál, že prípadné rozšírenie únie o desať kandidátskych krajín nie je pre túto krajinu veľkým problémom. Devízové trhy na sobotňajšie referendum čakali netrpezlivo už celý týždeň. Všeobecne sa predpokladalo, že po írskom „áno“ nastane posilnenie mien stredoeurópskych krajín oproti euru a samotnej euromene oproti doláru. Podľa výsledkov na devízovom trhu však euru írske referendum príliš nepomohlo. Väčšiu pozornosť pútali minulotýždňové slová prezidenta Európskej komisie (EK) Romana Prodiho o Pakte stability a rastu.

Šéf výkonného orgánu Európskej únie, ktorý je okrem iného aj strážcom dodržiavania danej dohody, vyhlásil minulý štvrtok, že Pakt stability a rastu je pre jeho nepružnosť „stupídny“. Prodi zároveň dodal, že nejaké pravidlá na obmedzovanie vládnych deficitov sú potrebné, mali by však byť „inteligentnejšie a pružnejšie“. Tieto slová vyvolali vlnu ostrej kritiky a vrhli zlé svetlo nielen na Romana Prodiho, ale zároveň aj na samotnú Európsku komisiu.

Pakt stability a rastu je rozpočtová dohoda, ktorej cieľom je podporiť euro. Uzákonená bola ešte v roku 1997, teda dva roky pred vytvorením menovej únie. Jej úlohou je zabrániť rastu deficitov rozpočtu v členských krajinách eurozóny, ktorý by zvýšil úverové náklady pre celý blok a mohol značne oslabiť novú menu. Dohoda medzi členmi EÚ bola uzatvorená na základe nemeckého nátlaku, pretože veľké krajiny sa obávali prílišného rozhadzovania vlád juhoeurópskych krajín, najmä Španielska, Portugalska a Grécka. Pakt stability a rastu tak definoval niekoľko podmienok. Najznámejšou je tá, ktorá sa týka dodržiavania rozpočtového deficitu do 3 % HDP krajiny. Dohoda zároveň uzákonila povinnosť dosiahnuť vyrovnané rozpočty do roku 2004. Niektoré krajiny sa však s Európskou komisiou dohodli odklad do roku 2006.

Paradoxne na celej situácii okolo paktu je to, že najväčšie problémy s rozpočtovým deficitom nemá ani Španielsko a ani Grécko, ale najsilnejšie ekonomiky EÚ a spomedzi nich predovšetkým samotné Nemecko. Rozpočtový deficit tejto krajiny sa už začiatkom roka nebezpečne priblížil k hranici 3 % HDP. Horšie na tom už bolo len Portugalsko, ktoré magickú hranicu výrazne prekročilo. Európska komisia už vo februári mala podľa dohody konať a upozorniť obe krajiny. Nemecko spolu s Portugalskom sa vtedy však potrestaniu vyhli, keď získali na svoju stranu ministrov financií najväčších krajín. V októbri však Európska komisia začala historický prvý proces s Portugalskom. Túto členskú krajinu upozornila na vysoký deficit a odporučila jej prijať kroky na zamedzenie ďalšieho rastu vládnych výdavkov. Ak Portugalsko nesplní požiadavky EK, hrozia mu vysoké finančné sankcie.

Európska komisia však voči jednotlivým členom nevystupuje rovnako. Kým s Portugalskom vedie prvý proces, proti Nemecku nekoná. Práve rozpočtový deficit tejto krajiny v súčasnosti presahuje trojpercentnú hranicu HDP o 0,5 % a podľa niektorých ekonómov sa môže do konca roka ešte zvýšiť o ďalšie 0,2 %.

Recesiou postihnuté Nemecko však vo svojej situácii nie je osamotené. Tesne pred 3-percentnou hranicou sa nachádzajú deficity Francúzska a aj Talianska. Práve tieto krajiny požadujú od komisie posunutie doterajšieho termínu na vyrovnanie rozpočtu o dva roky.

Dvojaký meter v prípade kontroly dodržiavania Paktu stability a rastu vrhá na EK zlé svetlo. Komisii na prestíži určite nepridalo ani posledné vyjadrenie Romana Prodiho, ktorý neodvolal svoje tvrdenie o stupídnosti paktu. Prodi svoje slová obhajuje tým, že výraz „stupídny“ nemyslel na podpísanú dohodu, ale na samotnú myšlienku paktu. Aj keď nemecký minister financií Hans Eichel a zahraničných vecí Joschka Fischer žiadajú „prispôsobenie“ paktu ekonomickému cyklu, zároveň považujú Prodiho výroky za nebezpečné a prehnané. Podľa nemeckých predstaviteľov jednotlivé paragrafy podpísanej dohody sa jednoducho „nesmú tak úzko vykladať“.

Marcel Laznia