Skúška manažérskej kvality

Ide o posilňovanie pozícií textilného a odevného priemyslu

Aký bude náš vstup do EÚ, ako vydrží nápor konkurenčného boja domáci priemysel, ako sa pripraviť na vstup a čo urobiť už dnes, zaujíma aj mnohých manažérov textilného a odevného priemyslu. Posledné septembrové zasadnutie Asociácie textilného a odevného priemyslu (ATOP) SR ukázalo, že prístup do EÚ berú vážne. „Vstup do EÚ, ktorý predpokladáme, že by k nemu z politickej stránky malo dôjsť v roku 2004 a z ekonomickej zrejme až po roku 2006,“ hovorí Ing. Anton Rokaši, prezident ATOP a zároveň generálny riaditeľ spoločnosti Merina Trenčín, „sa už termínovo stretáva s výrobným cyklom. V príprave kolekcií textilné a odevné podniky dosiahli už rok 2004. To znamená, že naše organizácie by mali dostať základné informácie

o podmienkach

vyplývajúcich z prístupových rokovaní našej vlády s Európskou komisiou, aby sme boli pripravení na to, akým spôsobom vstúpiť do EÚ,“ zdôrazňuje A. Rokaši. Tým nechce rozoberať dostupnosť údajov z niektorých uzatvorených kapitol, ale údaje, ktoré má ATOP a jeho členovia k dispozícií zo štúdií, naznačujú, že ich čakajú nemalé problémy z aspektu reštrukturalizácie podnikového sortimentu, ekológie, sociálnych podmienok a nákladov na živú prácu. „To všetko je pred nami,“ konštatuje A. Rokaši a upozorňuje, že problém vôbec nie je jednoduchý, pretože zároveň prebieha medzinárodný vývoj bez ohľadu na problémy pristupujúcich krajín. Textilný a odevný priemysel má prvú fázu reštrukturalizácie za sebou. „Museli sme prejsť veľmi

tvrdou štruktúrou

kontingentov EÚ, ktorú predpisovala pre dovoz tovarov EÚ, a to najprv za bývalú Československú federatívnu republiku, neskôr za Slovensko,“ hovorí A. Rokaši a hoci neskôr boli tieto kontingenty zrušené, textilný a odevný priemysel na Slovensku prišiel o 40 - 50 % svojich výrobných kapacít. Očakávaný vstup do EÚ začal druhú fázu reštrukturalizácie. „Zakladá sa na výsledkoch prvej, na firmách, ktoré zvládli zmenu vývozu z východných štátov do štátov EÚ. Tie budú musieť akceptovať pravidlá podnikateľského prostredia EÚ so všetkými dôsledkami,“ pokračuje a dodáva, že tieto podmienky sa nebudú vzťahovať len na vývoz (Slovensko bude vyvážať do krajín mimo EÚ ako jedna z krajín EÚ s podmienkami, ale aj obmedzeniami platnými pre krajiny EÚ), ale aj na vnútornú ekonomiku organizácií. Súvisia napríklad s úrovňou priemernej mzdy. V súčasnosti priemerná mesačná mzda v textilnom a odevnom priemysle dosahuje 8756 Sk, čo je len 60,4 % úrovne priemernej mzdy v priemysle v SR a takto sa dostáva na úroveň minimálnej mzdy platnej v podmienkach EÚ. „Ak by sme mali udržať

reálne mzdy

vrátane ich medziročného nárastu pri predpoklade inflácie 8,8 %, zárobok by mal medziročne rásť o minimálne 10 %. Pokiaľ by sa mali tieto mzdy vyplatiť, musia byť kryté zodpovedajúcim nárastom produktivity práce,“ vyratúva A. Rokaši a konštatuje, že druhá fáza reštrukturalizácie je veľmi bolestivá nielen pre podniky, ale aj pracovníkov, ktorí možno počas reštrukturalizácie stratia svoje pracovné miesto. „Budeme ju musieť zabezpečiť do roku 2005, pretože od 1. januára 2006 Čínu pri dovoze nebudú obmedzovať kontingenty,“ hovorí A. Rokaši. Sú tu aj ďalšie obavy, napríklad z toho, ako budú v budúcej Európe hodnotené dumpingové ceny a ostatné pravidlá hospodárskej súťaže. Jedno je však isté, prípravy na vstup musí zabezpečiť podnikový manažment a vyrovnávanie sa s platnými makroekonomickými podmienkami bude veľkou skúškou manažérskej kvality. V žiadnom prípade by im však nemala chýbať potrebná informovanosť vrátane tých, ktoré vyplývajú z uzavretých prístupových kapitol.

Rudolfa Vallová