Na rade sociálne programy?

Potrebné je zmeniť legislatívne vedomie zamestnancov

Niektorí podnikatelia, ako aj manažment mnohých podnikov váhajú, ak príde reč na doplnkové dôchodkové poistenie. Myslieť vopred na seba a horšie časy, ktoré môžu nadísť, sa častokrát nepovažuje za nevyhnutné. Dr. Ján Zbojek, riaditeľ hotela Hrabina v Bukovci je jeden z tých, ktorý hľadí ďalej do budúcnosti. Pozná svojich zamestnancov, predvída ďalšie sociálne zmeny v našej spoločnosti, ako aj zmeny, ktoré ešte len prídu v oblasti zdravotníctva a sociálnych vecí. Preto svojich kolegov hotelierov na jesennom zasadnutí Zväzu hotelov a reštaurácií SR varoval pred nízkym právnym povedomím zamestnancov a upozornil na nevyhnutnosť myslieť za nich. „Viem si predstaviť, ak by v krátkej budúcnosti zamestnanec alebo niekto z jeho rodiny potreboval 60-tisíc Sk na úhradu operácie, príde za mnou a ja, ako jeho zamestnávateľ, mu pomôžem len tým, že už dnes budem myslieť za neho a poistím ho,“ zamýšľa sa Ján Zbojek. Odkiaľ však vziať zdroje na sociálny program? Hľadal ich podľa hesla „Najväčšie peniaze sú tie, ktoré nemusíme odvádzať, ale môžeme ich použiť vo svoj prospech, či už prospech svojej firmy alebo rodiny“. Ide o odpočítateľné položky a daňové náklady, pričom

zásadne zmenil

spôsob odmeňovania. Je si vedomý, že zdravý mladý človek si ťažko predstaví svoj život na dôchodku a rovnako nedokáže zvážiť potrebu sporenia. Preto prehodnotil spôsob odmien a trinásteho platu a nasmeroval ich do sociálnych programov, teda nielen do doplnkového dôchodkového poistenia, ale aj do stavebného sporenia. „Takýto spôsob odmeňovania je výhodný tak pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa,“ konštatuje Ján Zbojek. Navonok to znie ako paradox, pretože mnohí zamestnávatelia v prvom momente odmietajú možnosť poskytnúť na svoje vlastné náklady 3 % z objemu vyplatených miezd na doplnkové zdravotné poistenie. Príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie je daňový náklad, ktorý vyplatený v rámci odmeňovacieho systému zamestnancom prináša úsporu vo forme neodvedených peňažných dávok zdravotnej, Sociálnej poisťovni a do Fondu zamestnanosti. „Takto získané úspory (38 % odvody a okolo 20 % daň zo závislej činnosti) môžem ďalej rozdeliť medzi zamestnancov,“ vyrátava Ján Zbojek a dodáva: „Sú to predsa

moje peniaze,

prečo by som ich mal odviesť štátu?“ Nie každý zo zamestnancov má a chce mať doplnkové poistenie. Ale aj v prípade „tretiny neveriacich Tomášov“, podnikateľ môže zhodnocovať výhody z tzv. korunovej zmluvy a použiť zdroje pre tých, ktorí sú poistení, čiže sú ochotní odkladať peniaze na budúce potreby. „Sú to znova peniaze, z ktorých sa neodvádzajú ani dane ani odvody a môžu sa stať významným zdrojom odmeňovania pracovníkov. Môžu byť použité rovnomerne pre všetkých alebo len na odmenenie manažmentu,“ vtipne poznamenáva Ján Zbojek: „V prípade, ak ho ako podnikateľa všetci zamestnanci nahnevajú, môže si tieto prostriedky vo forme mimoriadneho príspevku previesť dokonca aj na svoj účet.“ Myslí si, že príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie obsahuje vo vzťahu k zamestnancovi silný

motivačný prvok,

ktorý na to, aby pracoval efektívne, treba využiť v plnom rozsahu. Navyše, vstup do EÚ je na spadnutie a na domácej pôde sa očakáva ešte aj založenie penzijného fondu. V zahraničí sa od zamestnancov vyžaduje kapitálový životný program. „Štát nám umožní na tieto účely sporiť a s týmto cieľom nám odpustí platenie daní,“ konštatuje skúsený riaditeľ hotela a znova prízvukuje, že by malo byť povinnosťou zamestnávateľa naučiť pozerať cez túto optiku aj svojich zamestnancov. On sám sa rozhodol pre maklérsku spoločnosť ZPP, ktorá sa špecializuje na sociálne programy. Bez ohľadu na výber poisťovne je zaiste jeho osobná skúsenosť pre mnohých podnikateľov a manažérov inšpirujúca.

Rudolfa Vallová