Cenzúra zárukou slávy?

Cenzúra nie je typickým prejavom len autoritárskych režimov. Napríklad v Británii funguje hneď niekoľko orgánov, ktoré dbajú predovšetkým na „mravnú výchovu spoločnosti“. Cenzúra sa všade na svete týka aj populárnej hudby. Niekedy môže zákaz pretrhnúť umelcom ich kariéru, inokedy ich naopak môže cenzúra dostať na výslnie slávy. Keď Elvis Presley vystúpil v programe Eda Sullivana, bola to najväčšia televízna šou v Amerike. Anthony Thorton z internetového hudobného časopisu Enemy.com spomína na to, že Sullivan bol ako na tŕni: „Edovi nepripadali vhodné Elvisove krúživé pohyby bokmi, zdalo sa mu, že by mohli morálne skaziť mládež a zaviesť ju na scestie. Tak povedal kameramanom, aby s Elvisom robili záber len od pása hore. A, samozrejme, že každý chcel vedieť, čo sa deje od páse dole.“ Manažér britskej punkovej skupiny Sex Pistols Malcolm McLaren založil svoju kariéru na imidži nebezpečného chlapíka. Bol to najväčší mediálny manipulátor. Anthony Thorton zo spoločnosti Enemy hovorí, že jeho vystúpenie v programe britskej televízie - Bill Grundy Show - sa stalo predmetom vášnivých diskusií.

Avšak kým na Západe speváci a kapely len šokovali, inde vo svete šlo o viac. Juhoafrického speváka Rogera Luceya v 70. a 80. rokoch úrady umlčali. Písal totiž pesničky, v ktorých kritizoval vládu. Zákaz ovplyvnil celý jeho život a zničil jeho kariéru. V súčasnosti obchodníci na hudobnom trhu vychádzajú často z toho, že zákaz sa automaticky rovná dosiahnutiu slávy. Niektorí rapoví speváci ako Eminem v tejto tradícii pokračujú. Jednoducho používajú šokovú taktiku, aby predali viac nahrávok.

mb