Váh chce aspoň 250 mil. Sk

Ani Piešťany by už nemali byť ohrozované povodňami

Protipovodňový systém na Váhu je možné považovať za dostatočný, nie však za absolútny. Skúsenosti z ostatných povodní ukázali, že ho treba ďalšími protipovodňovými opatreniami zdokonaľovať. Týka sa to najmä zvyšovania spoľahlivosti a filtračnej stability ochranných hrádzí pre prípad dlhodobejšieho zaťaženia vodou počas povodní. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) vynaložil v roku 2000 na revíziu a sanačné práce na hornovážskej kaskáde v úseku Krpeľany - Sučany - Lipovec 21 mil. Sk a v súčasnosti realizuje revízne a sanačné práce na kaskáde Hričov - Mikšová - Považská Bystrica v predpokladanej hodnote okolo 30 mil. Sk. Celkový rozsah sanačných prác na Vážskej kaskáde by si však vyžadoval v minimalizovanom variante objem prác viac ako 250 mil. Sk. Ochranné hrádze pozdĺž Váhu sú nasypané spravidla z miestnych materiálov, zväčša štrkopiesčitých, so značnou priepustnosťou a bez tesniacich prvkov. V priebehu povodňovej aktivity musia byť stále monitorované vodohospodármi a výskyt priesakových javov ihneď sanovaný v rámci zabezpečovacích prác. Stupeň ochrany miest a obcí

v údolí rieky

sa postupne zvyšoval v priebehu niekoľkých desaťročí jednak regulačnými prácami na Váhu, ale aj prostredníctvom výstavby nových vodných stavieb. Pôvodný prirodzený režim prechodu povodní na rieke bol teda zásadným spôsobom zmenený. V súčasnosti technický stav regulácie koryta a vybudovaných ochranných hrádzí zodpovedá významu chráneného územia. Príkladom zraniteľnosti protipovodňových hrádzí boli filtračné poruchy v podloží pravostrannej ochrannej hrádze Váhu v úseku Horná Streda - Piešťany, ktoré sa počas povodne v júli 1997 náhle objavili a priamo

ohrozili kúpeľné

mesto Piešťany. Rekonštrukčné práce, smerujúce k odstráneniu rizika deštrukcie tejto hrádze, významným spôsobom posilnili jej stabilitu a bezpečnosť zabudovanými protipriesakovými prvkami. To znamená podzemnou stenou, drénami a predloženými tesniacimi kobercami, ktoré dávajú záruku, že po úplnom dokončení prác podľa projektu sa kritická situácia s evakuáciou obyvateľstva Piešťan už nezopakuje. Ochranné hrádze pozdĺž Váhu sú vybudované spravidla ako obojstranné, len v úsekoch vyššieho terénu ich vynechali. Súbežné vedenie líniových stavieb s korytom Váhu na viacerých úsekoch nahrádza ochranné hrádze tým, že ich situovanie a výškové usadenie zodpovedá hydrotechnickým a hydrologickým požiadavkám na prevedenie

storočnej vody

konkrétnym prietokovým profilom. V dolnom úseku nadväzujú na protipovodňový systém Dunaja a na významných prítokoch (Malý Dunaj, Čierna Voda, Preložka rieky Nitry, Dudváh) na ich ochranné línie tak, aby sa eliminoval spätný vplyv vzdutia Váhu na priľahlé územie prítokov. Stredný a horný úsek Váhu až po sútok s Oravou v Kraľovanoch je charakteristický aj tým, že protipovodňovú funkciu územia pozdĺž rieky plnia na viacerých miestach jednotlivé vodné stavby Vážskej kaskády svojimi obvodovými hrádzami priehradných nádrží, prípadne hrádzami prívodných kanálov vodných elektrární, kde sa spravidla uplatnil princíp dimenzovania týchto stavieb na prevedenie tisícročnej vody. Konštrukcia týchto hrádzí sa skladá z tesniacich elementov. Hrádze majú ťažšie opevnenie a starostlivosť o ich technický stav, spoľahlivosť, bezpečnosť a prevádzkyschopnosť, najmä s ohľadom na ich vysoký vek, patria medzi

prioritné úlohy

odštepného závodu Povodia Váhu Piešťany. Za mimoriadne dôležité považuje SVP popri trvalej starostlivosti a údržbe protipovodňových hrádzí aj prerieďovanie porastov v medzihrádzovom priestore (inundácii) Váhu, ale aj v jeho koryte, aby sa zlepšili tzv. drsnostné pomery a povodne boli plynulejšie odvádzané. V roku 2003 chce podnik zintenzívniť túto činnosť, lebo ide o účinný príspevok na zmierňovanie rizík a dôsledkov povodní.

Vladimír Turanský