Príliš sa nevytešujme...

Komentuje Eleonóra Bujačková

Či chceme či nie, musíme popravde priznať, že úroveň konkurencieschopnosti a výkonnosti slovenskej ekonomiky nie je uspokojivá. Na zvyšovanie výkonnosti je potrebná stimulácia proexportného rozvoja odvetví, ktoré sú založené na domácej surovine (najmä drevospracujúci priemysel, sklárska výroba), sú málo závislé od dovozu, a ktoré najviac prispievajú k zvyšovaniu pridanej hodnoty práce. Podľa viacerých hodnotení slovenská ekonomika zaostáva v napredovaní v oblasti rastu konkurencieschopnosti a výkonnosti a po desiatich rokoch transformácie stojí pred nevyhnutnosťou zásadnej a hlbokej reštrukturalizácie, z čoho vyplýva, že doterajšia priemyselná politika nesplnila vytýčené ciele. Aj napriek tomu, že došlo k miernemu rastu konkurenčnej výkonnosti v niektorých odvetviach priemyslu, nemožno hodnotiť konkurencieschopnosť priemyslu ako uspokojivú. Z celkového objemu vývozu tvoria výroby, ktoré sú schopné konkurencie, iba 30,7 %, aj to iba vďaka výrobe dopravných prostriedkov, ktorých vývoz predstavuje viac ako pätinu celkového exportu Slovenskej republiky. Asi 36 percent exportu zabezpečujú odvetvia, ktoré sa nachádzajú v pásme štruktúrnych problémov.

Perspektívne konkurencieschopný a investične zabezpečovaný je automobilový priemysel a naň nadväzujúce skupiny výrobkov v strojárskom aj elektrotechnickom a elektronickom priemysle. V chémii ide o rozvoj sofistikovanej produkcie hĺbkového spracovania ropy, rozvoj dusíkatej chémie, malotonážnych zušľachťujúcich chemikálií a farmaceutických preparátov. Týka sa to aj oblasti výroby a spracovania papiera. Výrobky ľahkého priemyslu zánikom komparatívnej výhody v nízkych mzdách a cene energií v blízkej budúcnosti bez potrebných vstupov investícií sa môžu dostať do problémov konkurenčnej schopnosti s komparatívnou nevýhodou pri zhodnocovaní domácich surovín. Bez inovačného programu s prechodom na kvalitatívne vysokú až sofistikovanú produkciu sú v ohrození konkurenciou niektoré odbory elektrotechnického a elektronického priemyslu.

Preto je nevyhnutné využiť vlastné zdroje podnikov, prílev zahraničného dlhodobého kapitálu a nástroje hospodárskej politiky k účinnej a neodkladnej reštrukturalizácii najmä tých odvetví priemyslu, kde je predpoklad rýchleho a vysokého zhodnotenia produkcie, zvlášť doteraz vyrábaných polotovarov alebo výrobkov s nízkou pridanou hodnotou na finálnu, prípadne až sofistikovanú výrobu vysokej technologickej a kvalitatívnej úrovne.