Liehovarom sa tiež kráti čas

O nové osvedčenia treba požiadať do konca roka

Ako sa dostať do reťazcov, ktoré čoraz viac dominujú maloobchodu a predstavujú teda pre výrobcov často otázku prežitia alebo neprežitia? Tým sme začali rozhovor s Ing. Janou Michalíkovou, riaditeľkou spoločnosti Marcina zo Záriečia. Už pred desiatimi rokmi nadviazala na výrobu alkoholických nápojov firmy Juraj Marcina založenej ešte v roku 1928. „Problém je v tom, že nám ponúkajú dvojmesačnú splatnosť faktúr, ale štát od nás chce, aby sme spotrebnú daň odviedli do 30 dní.“ Nie je jednoduché pre malú firmu zostať na trhu. „Vybrali sme si niekoľko obchodných subjektov, s ktorými spolupracujeme, lebo nemôžeme byť všade. A riešili sme to pre ne akýmsi loyality managementom, ako aj tým, že sme pretriedili náš sortiment výrobkov. Vďaka tomu ešte na tom trhu sme,“ domnieva sa energická riaditeľka. Vzápätí však vysloví ešte niečo: „Asi je správne to riešenie nového zákona o liehu, podľa ktorého zopár firiem zanikne, aby vzniklo zopár silnejších a ešte sa upevnili ich pozície...“ Na odbore potravinárstva Ministerstva pôdohospodárstva SR nám však Ing. Jarmila Halgašová z referátu nápoje tvrdila, že nebolo zámerom zákona o liehu č. 467/2002 Z. z. položiť malé firmy na kolená. Pripustila však, že sa

v nevýhode ocitli

práve tí malí. Podľa § 3 ods. 3 musia totiž právnické osoby, ktoré vyrábajú a spracúvajú lieh, do konca roku 2002 preukázať, že splatené vklady do základného imania dosiahli výšku minimálne 20 mil. Sk. Pokiaľ ide o fyzické osoby, tie musia v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 preukázať vlastné imanie vo výške minimálne 20 mil. Sk alebo predložiť doklad o poskytnutí úveru minimálne v tejto výške. „Je to jedna z požiadaviek, ktoré sa zapracovali do návrhu zákona v procese jeho schvaľovania v parlamente,“ vysvetľuje J. Halgašová. Zároveň upozorňuje, že podanie žiadosti o nové povolenie si netreba nechávať na poslednú chvíľu. Prevádzkovateľ je povinný prispôsobiť svoje právne pomery

zákonu o výrobe

a uvádzaní liehu na trh do konca roku 2002 a splnenie povinností preukázať predložením dokladov ministerstvu do konca marca 2003. Doterajšie osvedčenia zaniknú dňom 1. apríla 2003. V súčasnosti je vydaných 143 osvedčení na pestovateľské pálenice a okolo šesť desiatok na priemyselné liehovary podľa zákona č. 289/1996 Z. z., pritom podľa nového zákona č. 467/2002 Z. z. boli vydané dve povolenia.

Zákon vznikal v úzkej súčinnosti s ministerstvom financií (preto tá zábezpeka, a preto aj jasnejšia formulácia o zániku povolenia v prípade daňovej podlžnosti, aj keď podanie návrhu na odobratie osvedčenia v prípade neplnenia daňovej povinnosti je aj podľa zákona č. 289/1996 Z. z. v kompetencii daňových úradov a niekoľkokrát to aj využili). Podľa vyjadrenia J. Halgašovej je systém výroby a uvádzania liehu na trh v EÚ, ale aj niektorých susedných krajinách komplexne riešený zákonom o spotrebnej dani, kde sú stanovené podmienky uvádzania do obehu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani. Rieši od povolení na výrobu liehu cez kontrolu jeho

kvality a pravosti,

tak má dosah aj na čierne liehoviny, až po distribúciu vrátane platby daní. Pritom zohľadňuje daňové sklady, ako aj inštitút oficiálnej daňovej zábezpeky a výrobcovia majú možnosť obracať sa na špeciálne finančné domy, ktoré ich poskytujú. Keďže aj obchodníci predávajúci tovar, na ktorý sa vzťahuje spotrebná daň (netýka sa to len liehu), sú registrovaní, odpadá problém s rôznymi termínmi splatnosti dane a faktúr. Avšak z hľadiska spotrebiteľa by mal byť pre výrobcov prvoradý problém kvality a jeho zabezpečenie tak, aby výrobky zodpovedali 30. hlave Potravinového kódexu SR, ktorá je plne kompatibilná s legislatívou EÚ. „Prednosťou nášho zákona však je,“ podotýka J. Halgašová, „že ponecháva pestovateľské pálenice v doterajšej podobe ako špecifikum SR. Presvedčili sme Európsku komisiu, že režim pestovateľských páleníc je dobrý a dáva zábezpeku pôsobenia v priestore EÚ, aj keď ich produkt sa

neuvádza na trh

a je len pre vlastnú spotrebu.“ Veľké i malé slovenské liehovary sa onedlho ocitnú na otvorenom trhu v európskej konkurencii. Musia spĺňať európske kritériá kvality, a to je v poriadku. Ak však naozaj nebolo zámerom zákona umelo zúžiť počet výrobcov v tejto oblasti, je asi čas ono štandardné riešenie s dotiahnutím po distribúciu pripraviť, kým nebude neskoro.

Zuzana Krútka