HESO

Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení

júl - september 2002

Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO prináša výsledky projektu Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (HESO) za tretí štvrťrok 2002. V rámci projektu HESO sa štvrťročne vyjadrujú nezávislí ekonomickí analytici, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia akademickej obce, stavovských a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam zákonodarnej, výkonnej moci, ako aj k rozhodnutiam verejných inštitúcií. Projekt HESO tak prináša názor širokej odbornej verejnosti na dôležité opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru ovplyvňujúcich kvalitu života občanov.

Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení júl - september 2002

5 opatrení s najvyšším ratingom RATING

(-300, 300)

Sprístupnenie zväzkov ŠtB verejnosti 121,9

Otvorenie trhu s elektrinou zahr. dovozom pre veľkoodberateľov 104,6

Zrušenie dane zo straty 98,8

Zrušenie daňových prázdnin pre investorov 84,2

Privatizácia zdravotníckych zariadení 77,2

5 opatrení s najnižším ratingom RATING

(-300, 300)

Definitíva pre tzv. špičkových odborníkov bez absolvovania kvalifikačnej skúšky (novela zákona o štátnej službe) -81,7

Nová kolektívna zmluva v STV (10- a 12-mesačné odstupné pre vrcholový manažment) -78,2

Legislatívny zámer zákona o kapitalizačnom pilieri: Návrh MPSVR - výber správcov aktív Investičným výborom Sociálnej poisťovne -47,0

Návrh na vytvorenie Slovenského audiovizuálneho fondu -30,5

Kolektívna dohoda vo verejnej službe na rok 2003 -28,1

Rating III. štvrťroku 2002 - prijaté opatrenia 33,5

Rating II. štvrťroku 2002 - prijaté opatrenia 49,4

Rating štvrťroka, ktorý je priemerom ratingov všetkých opatrení prijatých v danom štvrťroku, reflektuje názor hodnotiacej komisie na ich kvalitu a dôležitosť a odráža mieru reformnej atmosféry v spoločnosti. Rating 3. štvrťroka klesol na 33,5 bodu z úrovne 49,4 bodu v 2. štvrťroku 2002, čo predstavuje najnižšiu hodnotu od začiatku projektu HESO v apríli 2000. (Rating dosahuje hodnoty v intervale od -300 do +300 bodov.) Uplynulej vláde Mikuláša Dzurindu udelila odborná verejnosť za jej činnosť počas celého 4-ročného pôsobenia školskú známku (v škále od 1 do 5) horšiu ako 2- (dva mínus) (2,7).

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniam s najväčším prínosom:

Sprístupnenie tajných zväzkov bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) verejnosti je jednoznačne pozitívny, aj keď oneskorený krok, umožňujúci vyrovnanie sa s obdobím komunizmu. Slovensko v tomto smere zaostávalo za okolitými postkomunistickými štátmi. Je síce pravdepodobné, že iba zlomok obyvateľstva využije príležitosť nahliadnuť do doteraz nesprístupnených dokumentov, ale treba oceniť, že sa to umožnilo. Spoločnosť má totiž právo poznať svoju minulosť. Otvorenie archívov ŠtB je však aj významným činom v záujme budúcnosti, keďže sa vytvorila príležitosť na ozdravenie morálky v spoločnosti.

Tohtoročné otvorenie trhu s elektrinou zahraničným dovozom, ktoré logicky nasleduje po privatizácii prenosovej sústavy, vytvorí veľkoodberateľom možnosť slobodného výberu dodávateľa, čo by malo v dlhodobejšom časovom horizonte viesť k zníženiu ich nákladov pri obstarávaní energie. Vzhľadom na iba postupné otváranie elektro-energetického trhu a obmedzený objem importov sa podľa mnohých expertov prejaví hlavný úžitok z liberalizácie trhu v úvodnej fáze zatiaľ len u veľkých priemyselných odberateľov. Liberalizácia trhu s elektrinou by však v budúcnosti nemala obchádzať ani domácnosti, ktoré by mali tiež dostať možnosť vybrať si svojho dodávateľa. Tým by sa vytvorilo skutočné konkurenčné prostredie.

Odborníci privítali zrušenie tzv. dane zo straty. Opatrenie odstránilo legislatívny nepodarok, ktorý privádzal do praxe netrhové prvky. Daň zo straty mohla odrádzať hlavne malé firmy od snahy podnikať, a tým vytvárať hodnoty. Jej zavedenie bolo neštandardným riešením rozšíreného problému existencie formálnych firiem a hlavne umelého vytvárania negatívnych hospodárskych výsledkov obchodných spoločností (s. r. o., a. s.). Tieto nežiaduce javy je však možné riešiť skôr legislatívnymi zmenami registrácie a fungovania obchodných spoločností, resp. efektívnejšou kontrolou zo strany daňových úradov. Ponechanie dane zo straty by znamenalo podľa viacerých respondentov nemorálne zdaňovanie korporácií, pretože by sa zaviedla vysoká negatívna progresivita zdaňovania subjektov, ktoré by nedosiahli zisk minimálne 96-tisíc korún.

V trhovej ekonomike je podstatné vytvoriť rovnaké prostredie pre všetky subjekty, tak zahraničné, ako aj domáce. Výnimky deformujú podnikateľské prostredie a obmedzujú perspektívy hospodárskeho rastu. Preto bolo zrušenie 100-percentných daňových prázdnin pre investorov hodnotené pozitívne. Obmedzenie daňových úľav na jednej strane síce zhorší šance Slovenska v súťaži o získanie priamych zahraničných investícií, no na druhej strane prijatie kompatibilnej legislatívy so smernicami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže je predpokladom vstupu SR do EÚ, a ten nám otvorí nové možnosti prílevu zahraničného kapitálu. Odborníci tiež upozorňujú na skutočnosť, že daňové prázdniny sú len jedným z mnohých faktorov alokácie investície. Investora oveľa viac ovplyvňuje politická stabilita, kvalita podnikateľského prostredia, nízke bariéry v podnikaní, stabilné a vynútiteľné právne predpisy, nízka korupcia, rozvinutá infraštruktúra, lacná a kvalifikovaná pracovná sila a pod.

Privatizácia veľkej časti zdravotníckych zariadení je jedným z krokov k takej potrebnej skutočnej transformácii slovenského zdravotníctva. Zdravotné strediská a polikliniky dostanú reálnych vlastníkov, ktorí budú musieť zodpovedne nakladať so zdrojmi a s vlastným majetkom. Nevýhodou tohto procesu je, že sa realizuje v nefunkčnom a nezreformovanom prostredí. Vždy je totiž problémom „podnikať“ v odvetví, kde ceny za výkony a mzdy cov určuje a uhrádza štát či zdravotná poisťovňa. Deetatizácia zdravotníctva, ktorá sa okrem privatizácie uskutočňuje aj presunom zdravotníckych zariadení pod správu obcí a VÚC, je tiež predpokladom na skvalitnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Samospráva tak bude môcť promptnejšie reagovať na potreby svojich občanov, ktoré pozná lepšie ako úradníci v Bratislave.

Reforma dôchodkového systému vrátane zavedenia kapitalizačného piliera, ktorý bude založený na osobnej zainteresovanosti občanov spočívajúcej v odvádzaní časti dôchodkového poistenia na ich vlastné osobné účty, je jednou z kľúčových reforiem v oblasti verejných financií. Návrh ministerstva hospodárstva, aby si každý poistenec vyberal správcu svojich úspor sám, je v duchu zásad trhovej ekonomiky. O svoje peniaze sa má primárne starať každý občan sám, riziko, že zle investuje, súvisí so slobodou voľby a s tým spojenou zodpovednosťou. Konkurencia medzi správcovskými spoločnosťami bude súkromné dôchodkové fondy nútiť k čo najväčšiemu zhodnocovaniu penzijných úspor poistencov a k skvalitňovaniu služieb. Legislatívna podoba zákona o kapitalizačnom pilieri dôchodkového poistenia by mala podľa názoru odborníkov zvýšiť podiel (v legislatívnom zámere 30-percentný) odvodov určených pre kapitalizačný pilier, stanoviť slobodnú voľbu odchodu do dôchodku a umožniť občanom dedenie zostatku ich osobných dôchodkových účtov.

Komentár odbornej komisie k najhoršie hodnoteným opatreniam:

Definitíva pre tzv. špičkových odborníkov bez absolvovania kvalifikačnej skúšky bola označená ako neprípustné diskriminačné opatrenie zvýhodňujúce časť zamestnancov štátnej správy. Novela zákona o štátnej službe vychádza vo vzťahu k špičkovým odborníkom viac z princípu historickej zásluhovosti ako z princípu momentálnej výkonnosti. Systém tzv. definitívy nerieši problém personálnej kvality štátnej správy, len zabetónuje úradníkov so straníckou kvalifikáciou.

Finančné požiadavky novej kolektívnej zmluvy v STV, ktorá okrem iného stanovila 10- a 12-mesačné odstupné pre vrcholový manažment, sú vzhľadom na obrovské ekonomické problémy televízie a nízku kvalitu vysielania neprijateľné a nemorálne a dokazujú neefektívne hospodárenie vedenia verejnoprávnej televízie. Vysoké odstupné pre vedenie STV bolo označené ako „zlatý padák“, ktorého dôsledky sú spoločensky veľmi nebezpečné, najmä z hľadiska viery v etiku a spravodlivosť. Ťaživá finančná situácia televízie je dôsledkom dlhodobo odkladaného riešenia zmeny systému financovania verejnoprávnej STV. Niektorí hodnotiaci vyjadrili názor, že bez ivatizácie STV bude tento stav naďalej pokračovať.

Návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aby výber správcov aktív v kapitalizačnom pilieri dôchodkového poistenia uskutočňoval Investičný výbor Sociálnej poisťovne - verejnoprávny orgán na to ustanovený - je v rozpore so slobodnou voľbou a so zodpovednosťou jednotlivca a je pokračovaním administratívneho riadenia a štátneho paternalizmu. Zároveň tento návrh v podmienkach SR vytvára priestor na rozšírenie byrokracie, korupciu, tlak záujmových skupín a politické zneužitie investičných rozhodnutí. Niektorí respondenti však považovali návrh MPSVR vzhľadom na zlý stav vymáhateľnosti práva a inštitucionálneho prostredia za prijateľný. Ak štát občanov núti povinne odvádzať príspevky do fondu dôchodkového poistenia, je podľa nich požiadavka štátnej garancie na výplaty dôchodkov, aspoň vo výške vložených prostriedkov do kapitalizačného systému, legitímna. Napriek tomu má alternatíva MPSVR podľa veľkej väčšiny hodnotiacich viac rizík ako výhod.

Odborníci vyjadrili súhlas s postupom poslancov parlamentu, ktorí pri opätovnom prerokúvaní nepodporili návrh na vytvorenie Slovenského audiovizuálneho fondu (SAF). Považovali za neštandardné, aby súkromné spoločnosti (videopožičovne, súkromné televízie, káblové spoločnosti), ktoré, mimochodom, za používanie audiovizuálnych diel riadne platia autorom, museli ešte uhrádzať poplatky do SAF v záujme podpory slovenskej kinematografie. Povinné poplatky by predstavovali skrytú daň. Zachraňovanie slovenskej filmovej tvorby dodatočným zdaňovaním vybranej skupiny podnikateľov by bolo negatívnym krokom, ktorý by deformoval mediálne prostredie. Prijatie zákona o SAF by vytvorilo ďalšiu príležitosť na rozhodovanie o peniazoch druhých ľudí, a tým aj priestor na korupciu.

Kolektívna dohoda vo verejnej službe na rok 2003, upravujúca priaznivejšie pracovné podmienky verejných zamestnancov, stanovila príliš štedré odstupné, týždeň dovolenky navyše, nadmernú ochranu zamestnancov, a to všetko práve v období, keď má dôjsť k závažným zmenám v štruktúre a efektívnosti verejnej správy. Kolektívnou dohodou vo verejnej službe by sa štát nemal zaoberať mesiac pred voľbami, do jej finálnej podoby by mala mať čo povedať i nová administratíva, ktorá bude zostavovať budúci štátny rozpočet, a teda aj výdavky na verejnú službu. Kolektívna dohoda priniesla verejným zamestnancom také výhody, ktoré bežný daňový poplatník nemá. „Takto budeme mať najmä slabo platených verejných zamestnancov, ktorí budú však menej pracovať a budú častejšie na dovolenke. Tomu bude zodpovedať aj kvalita služieb,“ konštatovali respondenti.

Ministerstvom hospodárstva navrhované zriadenie Slovenského fondu rizikového kapitálu (SFRK), ktorý by pomáhal pri reštrukturalizácii vybraných priemyselných podnikov nachádzajúcich sa v úpadku, by bolo nebezpečným precedensom vzhľadom na návrat štátu do sféry podnikania. Štát by mal vytvárať podmienky na kvalitné podnikateľské prostredie, a nie vytvárať podporné fondy. Navrhované opatrenie je neštandardné a navyše i nemorálne, keďže by na sanáciu podnikateľských subjektov, ktoré sa v drvivej väčšine dostali do úpadku vlastnou vinou, použili peniaze daňových poplatníkov. Keďže fond nemá byť zameraný výlučne na zisk, budú chýbať kritériá na výber kandidátov, ktorým sa má pomôcť, a pravdepodobne prevládnu subjektívne faktory, protekcia a klientelizmus. Niektorí hodnotiaci sa vyjadrili, že zriadenie SFRK je zámerom silných záujmových skupín v priemysle, ktoré nechcú stratiť vplyv, poprípade dúfajú v získanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Všetky doterajšie podobné „revitalizačné“ projekty boli na Slovensku (napr. DMD Holding), ale aj v zahraničí neúspešné. „Bude vari teraz platiť niečo iné?“ pýtajú sa odborníci.

Dušan Zachar

koordinátor projektu HESO

INEKO

Viac informácií nájdete na: www.ineko.sk/projekt_heso.htm