Obchodná spoločnosť a družstvo

Môžete mi vysvetliť spôsob zdaňovania obchodných spoločností a družstiev daňou z dedičstva, daňou z darovania a daňou z prevodu a prechodu nehnuteľností podľa zákona SNR č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov?

- Obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou na účely podnikania. Keďže nešpecifikujete obchodnú spoločnosť, budem vo svojej odpovedi obšírnejší. Náš právny poriadok pozná obchodné spoločnosti s rôznou právnou formou. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť, pričom spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj na iný účel, než je podnikanie, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Obdobne je to pri družstve ako spoločenstve neuzavretého počtu osôb, založeným na účely podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. V praxi sa často stretávame s takzvanými konzorciami. Sú to zmluvné združenia podnikateľov s cieľom spoločného vykonávania určitých obchodných činností. Avšak tieto konzorciá alebo združenia nie sú v zmysle Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) považované za obchodné spoločnosti ako samostatné právnické osoby. Sú to združenia založené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

OBZ rozlišuje medzi pojmami, ako je založenie spoločnosti a vznik spoločnosti. Založenie spoločnosti je viazané na splnenie zákonom požadovaných náležitostí. Aké náležitosti sú potrebné pre tú-ktorú spoločnosť, to závisí od druhu právnej formy obchodnej spoločnosti. S výnimkou akciovej spoločnosti je to vždy spoločenská zmluva a na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ ju zakladá jedna osoba, je to zakladateľská listina. Na založenie akciovej spoločnosti sa vyžaduje zakladateľská zmluva a konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia po úspešnom upísaní akcií. Na založenie družstva sa vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze družstva. Vznik obchodnej spoločnosti, ako aj družstva je viazaný na zápis do obchodného registra. Jednou z dôležitých

podmienok založenia

a následného vzniku obchodnej spoločnosti, ako aj družstva je základné imanie spoločnosti, ktoré predstavuje peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Pri družstvách sa základné imanie nezapisuje do obchodného registra, vzhľadom na jeho variabilnosť, ktorej dôvodom je otvorenosť družstva.

Vklad spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažným vkladom môže byť len hodnota oceniteľná peniazmi, ktorú môže spoločnosť hospodársky využiť. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom základného imania do obchodného registra. Ak je vkladom vec a spoločnosť k nej nenadobudla vlastnícke právo, spoločník, ktorý sa na poskytnutie tohto vkladu zaviazal, je povinný do 90 dní zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná spoločníkovi vec vrátiť. Uvedené prípady súvisia s disponovaním nehnuteľností, ktoré majú byť splatené do zákonom stanovenej lehoty.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona predmetom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je odplatný prevod alebo prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam a vklady nehnuteľností do obchodných spoločností a družstiev. Tu si musíme položiť otázku priority jednotlivých pojmov (v prípade, keď ešte nie je nadobudnuté vlastníctvo spoločnosťou) pre vplyv na zákon SNR č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Či pre citovaný zákon má prednosť existencia vkladu alebo existencia

predmetu dane

a vznik daňovej povinnosti. V tomto prípade OBZ už síce hovorí o vklade, ale pre ustanovenia zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov to nemá vplyv, pretože tu nevzniká predmet dane a ani daňová povinnosť. Takže vkladateľ nie je daňovníkom (ako predávajúci) dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. To isté sa vzťahuje aj na spoločnosť, ktorá vec vráti v prípade zaplatenia vkladu v zákonom stanovenej lehote.

Iná situácia nastáva, keď spoločnosť nadobúda do vlastníctva nehnuteľnosť zápisom do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa vybaveného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Návrh na vklad vlastníckeho práva k vloženej nehnuteľnosti je štatutárny orgán spoločnosti

povinný podať

do 15 dní od vzniku spoločnosti. Vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu spomenuté písomné vyhlásenie pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. V tomto prípade už sú splnené náležitosti predmetu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností a vzniku daňovej povinnosti. Na porovnanie týchto dvoch situácií. V prvej vkladateľ a ani spoločnosť nepodávajú daňové priznanie a nie sú ani daňovníkmi. V druhej spoločník podáva daňové priznanie a je daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Prečo pri vklade vzniká predmet dane v režime dane z prevodu a prechodu nehnuteľností? Nehnuteľnosť vložená do spoločnosti je súčasťou základného imania a stáva sa majetkom spoločnosti. Od hospodárskeho výsledku podnikania spoločnosti závisí zisk. Prospech, ktorý môže spoločník dosiahnuť rozdelením zisku, sa považuje za odplatu proti vloženej nehnuteľnosti. Aby nevznikali problémy s výškou odplaty, základom dane pre uvedený prípad by bola

cena zistená

podľa osobitných predpisov. So ziskom úzko súvisí podiel. Podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Treba tým rozumieť pomer, akým sa spoločníci delia o čisté obchodné imanie. Hodnota nepeňažného vkladu, ako aj nepeňažný vklad sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladacej listine ak OBZ neustanovuje inak a zároveň sa táto hodnota musí určiť znaleckým posudkom. Ak hodnota nepeňažného vkladu prevyšuje 1 mil. Sk alebo ak predmet vkladu tvorí podnik, jeho časť alebo ak spoločnosť zakladá jediný zakladateľ, potrebné sú posudky dvoch znalcov. Posudok musí obsahovať aspoň:

- opis nepeňažného vkladu,

- spôsob ocenenia nepeňažného vkladu a údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého vkladu do spoločností s prípadným príplatkom nad hodnotu vkladu.

Podľa vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 608/1992 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 pri prevodoch vlastníctva stavieb, bytov a nebytových priestorov, pozemkov a trvalých porastov na tuzemskú právnickú osobu so zahraničnou majetkovou účasťou alebo zahraničnú osobu sa cena vypočíta na celkovej úrovni zahraničného trhu na základe technického ohodnotenia podľa metodiky bežnej v zahraničí (Nemecko a Rakúsko) a prepočíta sa na tuzemskú menu platným

kurzom ku dňu

vypracovania ocenenia. Tento spôsob oceňovania sa nazýva i Brachmanova metóda. Pri prevodoch možno dohodnúť i cenu odlišnú od ceny vypočítanej podľa „Brachmana“. MF SR môže schváliť cenu určenú dohodou. V takomto prípade sa za základ dane považuje cena, ktorá bola dohodnutá medzi jednotlivými subjektmi. Z daňového hľadiska je spôsob oceňovania dôležitý najmä na určenie základu dane. Z praxe môžem povedať, že cena určená „Brachmanovou metódou“ je väčšia ako cena určená dohodou.

Ak osoba, ktorá nie je spoločníkom, prevedie nehnuteľnosť na základe platnej kúpnej zmluvy na spoločnosť, je podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Daňovníkom dane je prevodca (predávajúci). Základom dane je dohodnutá cena, najmenej však cena zistená podľa osobitných predpisov platných v čase zápisu práv do katastra nehnuteľností. Spoločnosť, ktorá bezodplatne nadobudla majetok darovaním, sa stáva daňovníkom dane z darovania podľa § 5 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Základom dane z darovania je cena hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt zvyčajná

v mieste a čase

darovania a pri nehnuteľnostiach je základom dane z darovania ich cena, zistená podľa osobitného predpisu platného ku dňu darovania. Keďže ustanovenia Občianskeho zákonníka povoľujú právnickým osobám dediť (síce len zo závetu), môže spoločnosť vystupovať v daňovom konaní i ako daňovník dane z dedičstva podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Predmetom dane z dedičstva je nadobudnutie hnuteľných vecí a nehnuteľností, práv a iných majetkových hodnôt dedením s výnimkou podľa odseku 4. Samozrejme, za predpokladu, že spoločnosť nadobudla dedičstvo alebo jeho časť podľa právoplatného rozhodnutia o dedičstve. Podiel spoločníka v spoločnosti je vyjadrený percentom alebo zlomkom. V OBZ je upravená

výška podielu

pri každej spoločnosti individuálne (závisí to aj od spoločenskej zmluvy). Pri verejnej obchodnej spoločnosti je zisk určený na rozdelenie delený medzi spoločníkov rovným dielom. Podiel na zisku určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do troch mesiacov od jej schválenia. Rozhodnutie o tom, aká časť zisku má byť rozdelená medzi spoločníkov, musia schváliť všetci spoločníci. Spoločenská zmluva však môže určiť iné kritérium, akým môže byť napríklad pomer vkladov či splatených vkladov, miera osobnej účasti spoločníka na podnikateľskej činnosti a kombinácie rozličných kritérií.

Pri komanditnej spoločnosti sa rozdelenie zisku na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom určí pomerom určeným v spoločenskej zmluve, inak sa zisk medzi nich delí na polovicu. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným

sa delí zisk

medzi spoločníkov podľa výšky splatených vkladov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Nárok na podiel na zisku sa vzťahuje len na tú časť, ktorá je určená valným zhromaždením na rozdelenie. Na výplatu zisku nemožno použiť základné imanie a rezervný fond ani prostriedky, ktoré sa podľa OBZ, spoločenskej zmluvy alebo stanov majú použiť na doplnenie rezervného fondu. Pri akciovej spoločnosti má akcionár právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Na výplatu dividend nemožno použiť základné imanie ani rezervný fond a prostriedky, ktoré sa podľa tohto zákona alebo podľa stanov majú použiť na doplnenie rezervného fondu.

Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (vyrovnací podiel). Výška vyrovnacieho podielu sa

určí na základe

ročnej účtovnej závierky za obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti. Ak zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy neustanovujú inak, vyrovná sa podiel v peniazoch. Pri výpočte vyrovnacieho podielu je rozhodujúci deň, ku ktorému došlo k zániku účasti spoločníka, nie deň, keď nastala právna skutočnosť, na základe ktorej účasť zanikla.

Vyrovnací podiel v naturálnej podobe určuje zákon iba v súvislosti s úpravou družstiev, ak predmetom vkladu bola poľnohospodárska pôda. Nárok na vrátenie poľnohospodárskej pôdy vloženej do družstva má člen aj v prípade, že tento nárok stanovy neurčujú. V prípade, že družstvo nehnuteľnosť predá, bude síce kúpna zmluva vo vzťahu ku kupujúcemu, ktorý konal dobromyseľne, platná, ale družstvo bude musieť bývalému členovi nahradiť ujmu, ktorá mu tým vznikla, napríklad zaobstaraním náhradného pozemku, zariadenia vloženého ako vklad, prípadne budovu. Vyrovnací podiel v naturálnej forme nepatrí pod ustanovenia zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, pretože v tomto prípade nedochádza

k zmene vlastníctva,

čo je predpokladom predmetu dane a vzniku daňovej povinnosti. Vyrovnací podiel prichádza do úvahy i v prípade, keď spoločník zaniknutej spoločnosti bez likvidácie nebude vystupovať ako spoločník v novej spoločnosti. Keďže nedochádza k likvidácii, prichádza do úvahy len vyrovnací podiel. Ak je so zrušením spoločnosti spojená likvidácia, má spoločník právo na podiel na majetkovom zostatku, ktorý vyplynul z likvidácie (podiel na likvidačnom zostatku). Analogicky podmienky na zdanenie vo vyrovnacom podiele platia i pri vyplatení likvidačného zostatku.

V súčasnosti nám prax často prináša prípady zrušenia spoločnosti bez likvidácie. Spoločnosť sa pri dobrovoľnom zrušení môže rozhodnúť, že sa premení na inú formu spoločnosti alebo družstvo, alebo sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, prípadne sa rozdelí. Pri premene spoločnosti zaniká doterajšia spoločnosť bez likvidácie, ak sú ku dňu podania návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra splnené náležitosti na vznik novej spoločnosti alebo družstva. Návrh na zápis novej spoločnosti alebo družstva sa musí

podať súčasne

s návrhom na výmaz zrušenej spoločnosti. Výmaz zrušenej a zápis novej spoločnosti alebo družstva vykoná registrový súd k tomu istému dňu. Ak nie sú splnené podmienky na uvedené zápisy, vstupuje zrušená spoločnosť do likvidácie. Pri premene spoločnosti prechádza imanie zrušenej spoločnosti na novú spoločnosť alebo družstvo. Pri splynutí prechádza imanie zaniknutých spoločností na spoločnosť vzniknutú splynutím a pri zlúčení prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na spoločnosť, s ktorou sa táto spoločnosť zlúčila. Z hľadiska zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov tieto spôsoby zániku spoločnosti bez likvidácie nepatria pod ustanovenia citovaného zákona. Imanie prechádza na právneho nástupcu, z toho vyplýva, že tu platí právna kontinuita. Nie sú tu splnené náležitosti predmetu dane z darovania a ani dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Preto takého prípady nie je možné postihnúť ustanoveniami citovaného zákona.

Právna kontinuita platí i v prípade zlúčenia dvoch dcérskych spoločností do jedného subjektu - matky, ktorá má 100-percentnú majetkovú účasť v každej z týchto dcér. Ide o prevod nehnuteľností akoby v rámci jedného subjektu. Nedochádza teda k prevodu medzi viacerými subjektmi, na základe čoho nedochádza ani k zmene právneho dôvodu vlastníctva. Skutočnosť, že ide akoby o jeden subjekt potvrdzuje fakt, ktorý spočíva v existencii 100-percentnej účasti obchodného podielu materskej spoločnosti v dcérskych spoločnostiach. Pri rozdelení spoločnosti prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na novovzniknuté spoločnosti. Každá zo spoločností vzniknutých rozdelením

ručí za záväzky,

ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti, a to až do výšky čistého obchodného imania, ktoré na spoločnosť prešlo zo zaniknutej spoločnosti. Medzi sebou sa spoločnosti vyrovnajú v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti. Každému zo spoločníkov zaniknutej spoločnosti vzniká vklad do majetku novej spoločnosti alebo družstva vo výške jeho podielu na majetku doterajšej spoločnosti, pokiaľ z rozhodnutia o zrušení spoločnosti nevyplýva niečo iné. Rozdelením obchodnej spoločnosti alebo družstva platí analogicky právna kontinuita podielov na novovzniknuté subjekty a uvedené nepodlieha pod ustanovenia zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Obchodné spoločnosti alebo družstvá ako také nie sú zvýhodňované pri daňovej povinnosti podľa zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

JUDr. Otto Nedveď