Poberanie rodičovského príspevku

Zárobková činnosť, dávky nemocenského poistenia, odvody do fondov

(priama diskriminácia rodiča slobodného, ovdoveného, rozvedeného alebo z iných vážnych dôvodov osamelého, ktorý nežije s druhom, keď sa stará o dieťa a je zárobkovo činný - rozpor s Ústavou SR)

I. Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

Fyzické a právnické osoby uvedené v § 14 ods. 1 písm. a) až d) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, teda zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení, zamestnávatelia, samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení a spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnené na nemocenskom poistení a v odseku 2 písm. a) až d), teda zamestnanci zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení, zamestnávatelia, samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení a spolupracujúce osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie s výnimkou (čiže okrem)

- obdobia, počas ktorého boli osoby uvedené v § 14 odseku 1 písm. a), c) a d) a v odseku 2 písm. a), c) a d) uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti, bola im poskytovaná peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok; to však neplatí, ak rodičovský príspevok poberá rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný (§ 14 ods. 7 písm. a) zákona NR SR č.274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov),

- obdobia, počas ktorého zamestnanec ošetruje člena rodiny (§ 14 ods. 7 písm. b) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov).

II. Zdravotné poistenie

Povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie nie je po dobu, po ktorú osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) až c) zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, čiže zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby, boli uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti, boli uznané za dočasne neschopných vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu alebo sa im poskytla peňažná pomoc v materstve, alebo rodičovský príspevok; zamestnanci ani v čase, v ktorom trvá potreba ošetrovania člena rodiny s výnimkou osôb, ktoré majú príjmy podliehajúce dani z príjmov (§ 15 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Zároveň je potrebné upozorniť nha skutočnosť, že štát je platiteľom poistného na zdravotné poistenie len za osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do piatich rokov, ale nie sú zúčastanené na zdravotnom poistení už z iného dôvodu ( § 10 ods. 6 písm. f/ zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov).

III. Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

Právnické osoby a fyzické osoby uvedené v § 57 ods. 1 písm. a) až c) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, čiže zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby aj zamestnávatelia sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti s výnimkou (teda okrem) obdobia, počas ktorého

- boli osoby uvedené v odseku 1 písm. a) a b), čiže zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby uznané za dočasne práceneschopné (§ 57 ods. 4 písm. a) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov),

- bola osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) a b), teda zamestnancom, samostatne zárobkovo činným osobám a spolupracujúcim osobám poskytovaná peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok (§ 57 ods. 4 písm. b) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov),

- zamestnanec ošetruje člena rodiny (§ 57 ods. 4 písm. c) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov).

Z uvedeného vyplýva, že môžu nastať tieto rôzne situácie:

I. Rodič vydatý (ženatý)

1.1. Rodič vydatý (ženatý), ktorý sa stará o dieťa a ktorý nevykonáva zárobkovú činnosť (čiže nie je zárobkovo činný), ani nemá nárok na dávky nemocenského poistenia a má nárok na rodičovský príspevok vo výške 3790 Sk mesačne, poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí (tabuľka č. 1.1.).

Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti za takýto subjekt - zamestnanca neplatí ani zamestnávateľ.

1.2. Rodič vydatý (ženatý), ktorý sa stará o dieťa a ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na rodičovský príspevok vo výške 1200 Sk mesačne, poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí. Platí však poistné na zdravotné poistenie ako zamestnanec vo výške 4% z vymeriavacieho základu, resp. ako SZČO vo výške 10% z vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej vo výške 3000 Sk mesačne - § 13 ods. 11 zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších prjedpisov (tabuľka č. 1.2.).

Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti za takýto subjekt - zamestnanca neplatí ani zamestnávateľ. Poistné na zdravotné poistenie za takto subjekt však platí vo výške 10% z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov ( § 12 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov) .

1.3. Rodič vydatý (ženatý), ktorý sa stará o dieťa a zároveň poberá dávky nemocenského poistenia a má nárok na rodičovský príspevok vo výške 1200 Sk mesačne, poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí (tabuľka č. 1.3.).

Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti za takýto subjekt - zamestnanca neplatí ani zamestnávateľ.

II. Rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom, keď sa stará o dieťa

2.1. Rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom, keď sa stará o dieťa a nie je zárobkovo činný, ani nemá nárok na dávky nemocenského poistenia a má nárok na rodičovský príspevok vo výške 3790 Sk mesačne, poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí (tabuľka č. 2.1.).

Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti za takýto subjekt - zamestnanca neplatí ani zamestnávateľ.

2.2. Rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom, keď sa stará o dieťa a je zárobkovo činný a má nárok na rodičovský príspevok vo výške 1200 Sk mesačne, poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, ako aj na zdravotné postenie platí, avšak príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí (tabuľka č. 2.2.).

Poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, ako aj na zdravotné poistenie za takýto subjekt - zamestnanca platí aj zamestnávateľ.

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti za takýto subjekt - zamestnanca neplatí ani zamestnávateľ.

2.3. Rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom, keď sa stará o dieťa a ktorý zároveň poberá dávky nemocenského poistenia a má nárok na rodičovský príspevok vo výške 1200 Sk mesačne, poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí (tabuľka č. 2.3.).

Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti za takýto subjekt - zamestnanca neplatí ani zamestnávateľ.

Tabuľka č. 1.1.:

Rodič vydatý (ženatý), ktorý

nevykonáva zárobkovú činnosť, ani nemá nárok na dávky nemocenského poistenia s nárokom

na rodičovský príspevok vo výške 3790 Sk mesačne

a platenie poistného

nemocenské neplatí

poistenie

dôchodkové

zabezpečenie neplatí

zdravotné

poistenie neplatí

príspevok

na poistenie neplatí

v nezamestnanosti

Tabuľka č. 1.2.:

Rodič vydatý (ženatý), ktorý

vykonáva zárobkovú činnosť s nárokom na rodičovský príspevok vo výške 1200 Sk mesačne

a platenie poistného

nemocenské neplatí

poistenie

dôchodkové

zabezpečenie neplatí

zdravotné

poistenie platí

príspevok

na poistenie neplatí

v nezamestnanosti

Tabuľka č. 1.3.:

Rodič vydatý (ženatý), ktorý

poberá dávky nemocenského poistenia (teda nemocenské,

peňažnú pomoc v materstve, podporu pri ošetrovaní člena rodiny)

s nárokom na rodičovský príspevok vo výške 1200 Sk mesačne

a platenie poistného

nemocenské neplatí

poistenie

dôchodkové

zabezpečenie neplatí

zdravotné

poistenie neplatí

príspevok

na poistenie neplatí

v nezamestnanosti

Tabuľka č. 2.1.:

Rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a nie je zárobkovo činný, ani nemá nárok na dávky nemocenského poistenia s nárokom na rodičovský príspevok vo výške 3790 Sk mesačne

a platenie poistného

nemocenské neplatí

poistenie

dôchodkové

zabezpečenie neplatí

zdravotné

poistenie neplatí

príspevok

na poistenie neplatí

v nezamestnanosti

Tabuľka č. 2.2.:

Rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný, s nárokom na rodičovský príspevok vo výške 1200 Sk mesačne

a platenie poistného

nemocenské platí

poistenie

dôchodkové

zabezpečenie platí

zdravotné

poistenie platí

príspevok

na poistenie neplatí

v nezamestnanosti

Tabuľka č. 2.3.:

Rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a

poberá dávky nemocenského poistenia (teda nemocenské,

peňažnú pomoc v materstve, podporu pri ošetrovaní člena rodiny) s nárokom na rodičovský príspevok vo výške 1200 Sk mesačne

a platenie poistného

nemocenské neplatí

poistenie

dôchodkové

zabezpečenie neplatí

zdravotné

poistenie neplatí

príspevok

na poistenie neplatí

v nezamestnanosti

Z á v e r

Na základe uvedeného je nevyhnutné zdôrazniť a upozorniť, že z hľadiska platnej právnej úpravy nového Zákonníka práce (účinného od 1. 4. 2002) v prípade, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene alebo mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do siedmich rokov veku dieťaťa (§ 166 ods. 2 ZP).

Nárok na poskytovanie rodičovského príspevku od 1. novembra 2002 podľa zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku pri starostlivosti o takéto dieťa, teda o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, je však najviac do šesť rokov jeho veku. V prípade starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom počas siedmeho roku čerpania rodičovskej dovolenky, čiže po dovŕšení šiesteho roku veku takéhoto dieťaťa, možno poskytovať sociálne dávky podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, napríklad peňažný príspevok za opatrovanie, opatrovateľskú službu, peňažný príspevok na osobnú asistenciu atď.

Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že nová právna úprava - najmä znenie ustanovenia § 4 zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku umožňujúcom rodičovi popri osobnej a riadnej starostlivosti o dieťa aktívny výkon zárobkovej činnosti, nebola dôsledne premietnutá do platnej právnej úpravy platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, či do § 14 ods. 7 písm. a) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, kde mal zákonodarca vypustiť vetu za bodkočiarkou, prípadne slová nasledujúce za bodkočiarkou znejúce takto: „to však neplatí, ak rodičovský príspevok poberá rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný“.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákonodarca neuskutočnil takúto legislatívnu zmenu, rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný v období, keď sa stará o dieťa, je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (aj jeho zamestnávateľ). Avšak rodič vydatý (ženatý), ak je zárobkovo činný v období, keď sa stará o dieťa, túto povinnosť nemá (ani jeho zamestnávateľ). (Pozri tabuľky č. 1 až 2, porovnaj najmä s tabuľkou č. 2.2.).

Z uvedeného je zrejmé, že došlo k priamej diskriminácii podľa rodinného stavu. S poľutovaním možno iba konštatovať, že sa porušil najvýznamnejší princíp demokratického a právneho štátu, a to rovnosť ľudí (jednotlivcov ako členov spoločnosti) pred zákonom, ktorú má právo vyjadrovať a ochraňovať, a to najmä v procese tvorby práva. Podľa článku 12 Ústavy SR „všetci ľudia pred zákonom majú mať rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“.

Dosť paradoxne vyznieva princíp rovnosti príležitostí a rovnakého prístupu žien i mužov, pokiaľ ide o individuálne právo na rodičovskú dovolenku pri narodení alebo adopcii dieťaťa podľa čl. 2 Smernice Rady č. 96/34/EHS o rodičovskej dovolenke rodičmi premietnutom do nového Zákonníka práce (§ 166 a nasl. ZP), ako aj v prípade princípu rovnosti príležitostí obidvoch rodičov v starostlivosti o dieťa premietnutom do nového zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku vo vzťahu k poistnému systému.

Je možné uplatňovať princíp rovnosti v procese realizácie práva, čiže v prípade starostlivosti o dieťa rodičom slobodným, ovdoveným, rozvedeným alebo z iných vážnych dôvodov osamelým, ktorý nežije s druhom a vykonáva zárobkovú činnosť, ak platná právna úprava týkajúca sa platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zakotvuje nerovnosť (ba dokonca priamo diskriminuje tú časť obyvateľstva, ktorá patrí k najzraniteľnejšej) a je v rozpore s Ústavou SR?

V tomto prípade možno hovoriť o absencii sociálnej rovnosti, cieľom ktorej je vyrovnávanie a predchádzanie sociálnym rozdielom medzi členmi spoločnosti, ako aj o absencii sociálnej spravodlivosti. Princíp rovnosti spočíva v tom, že ľudia sú si pred zákonom rovní (to v právnom štáte musí upraviť zákon), majú rovnakú hodnotu a majú mať aj rovnaké spoločenské šance. Sociálna rovnosť je predovšetkým rovnosťou (nie rovnostárstvom) v oblasti materiálnej, ekonomickej. Vo všetkých vyspelých demokratických krajinách sveta sa problémy sociálnej nerovnosti riešia vytvorením správnych proporcií medzi jednotlivými formami vlastníctva, obmedzovaním vysokých príjmov formou zdaňovania, všeobecne účinnou kontrolou, vysokou úrovňou výchovného a vzdelávacieho systému, pretože iba to umožňuje poskytovať rovnaké možnosti (šance) pre všetkých.

Záverom treba zdôrazniť, že náprava tohto nezákonného a neústavného stavu spočíva „iba“ v legislatívnej zmene § 13 zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, kde do 2. bodu pred dané znenie by sa malo vložiť spojenie „V 14 ods. 7 písm. a) sa vypúšťa (či ruší) veta za bodkočiarkou a“. Teda („Zrušujú sa: Bod 2. V § 14 ods. 7 písm. a) veta za bodkočiarkou a § 49 ods. 1 písm. ch) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona NR SR č. 374/1994 Z. z.“).

JUDr. Zuzana Macková, PhD.