Fenomén doby, v ktorej žijeme

Slovensko dalo svetu Andyho Warhola, jedného z najznámejších odborníkov v oblasti dizajnu, a my akoby sme nevedeli tento fakt zúročiť a vytvoriť na ňom doma štartovaciu základňu na ľahšie zvládnutie tvrdého konkurenčného boja, typického najmä pre zahraničné trhy. „Dizajn je jeden z najvýznamnejších fenoménov doby, v ktorej žijeme,“ hovorí Ľubica Fábry, riaditeľka Slovenského centra dizajnu. Cítiť to vo svete všade tam, kde prebieha vývoj nových výrobkov, napreduje vizuálna komunikácia firiem, tvoria a aplikujú sa módne trendy. „Dizajn je dôležitý z hľadiska hospodárskeho rastu Slovenska, vytvorenia pozitívneho hospodárskeho imidžu Slovenska a zvládnutia konkurencie v jednotnej Európe,“ konštatuje Ľ. Fábry, pričom aktivity v zahraničí v oblasti dizajnu vyvolávajú u nej doslova ľútosť. Spomína, že napríklad pred pätnástimi rokmi sa o španielskom nábytku takmer nič nevedelo. Dnes dizajnéri španielskeho nábytku a svietidiel patria k najchýrnejším vo svete. „Štát podporil na národnej úrovni aj tvorbu imidžu Španielska ako turistickej krajiny. Mohla by som vymenovať ďalšie príklady z oblasti potravinárskeho priemyslu, v ktorých hrá dizajn významnú úlohu,“ pokračuje Ľ. Fábry. Umeniu tvoriť dizajn vďačia španielske vína, olivové oleje, syry a ďalšie špeciality. Zo severských krajín sa pomocou dizajnu presadila u nás dobre známa Ikea.

Napriek jeho dôležitej funkcii dizajn na Slovensku nie je docenený. Hoci legislatívne je riešený zákonom NR SR č. 444/2002 o dizajne (len pre výrobky), akoby sme chceli ďalej zotrvávať skôr v jeho umeleckom chápaní, pričom nám uniká jeho vážny ekonomický prínos pre hospodárstvo, jeho význam pre tvorbu pozitívneho imidžu Slovenska v ktorejkoľvek hospodárskej činnosti. „Mnohí, hlavne malí podnikatelia, sa na zahraničných trhoch nedokážu, alebo veľmi ťažko presadzujú. A nemyslím si, že by mali dostávať aj inú pomoc ako vo forme štátnych programov na podporu exportu. Mala by to byť aj pomoc v oblasti tvorby dizajnu,“ poznamenáva Ľ. Fábry:

Zdá sa, že u nás ešte stále vládne rezortizmus. Inštitúcia, ako je Národné centrum dizajnu, je riadená Ministerstvom kultúry SR. Zamestnáva 12 pracovníkov a ročne hospodári s rozpočtom 7 mil. Sk. V Českej republike, kde hospodária s dvakrát vyšším rozpočtom, je riadená podobná inštitúcia Ministerstvom priemyslu a obchodu ČR, pričom navyše mesto Brno pre túto inštitúciu iniciatívne ponúklo priestory v reprezentačnej historickej budove v centre Brna. Výstavné priestory na prízemí sú neoceniteľné práve pre osvetovú prácu, ktorú dizajn, ako mladý odbor, potrebuje. „Mnohí si pod dizajnom vysvetľujú nejaký extravagantný výtvor, napríklad stoličku, na ktorú si nie je možné sadnúť. Dizajn je o kvalite produktu, ktorý podniku pomôže uspieť na trhu, o produktových katalógoch, o výročných správach spoločností, o „corporate identity“ (imidž spoločnosti), je o výzore verejných priestranstiev, ale aj o obaloch, ktoré predávajú.“ Poradenstvo a osveta je preto v súčasnosti hlavným poslaním Národného centra dizajnu a ako hovorí Ľ. Fábry, k prvým lastovičkám patrí Mora Slovakia, nositeľka Národnej ceny za dizajn 2001. „Podnik nás vyhľadal po predchádzajúcej rozčarujúcej spolupráci s dizajnérom. Odporučili sme mu päť dizajnérov, ktorých práca bola osvedčená aj naším centrom. Výsledkom spolupráce bol vydarený dizajn vykurovacieho telesa, jednoduchého a cenovo prístupného, vhodného pre dedinské domčeky a chaty. Ďalší z dizajnérov podnik inšpiroval na výrobu ďalšieho vykurovacieho telesa pre náročnejšieho zákazníka.“

Priemyselnému a grafickému návrhárstvu sa venuje na Slovensku päť katedier na štyroch vysokých školách. Národné centrum dizajnu vlastní jedinú a o to cennejšiu knižnicu interiérového dizajnu. Napriek tomu vzdelaní odborníci ťažko nachádzajú prácu a knižnica je umiestnená v provizórnych priestoroch. Svet však ukazuje, že je tu doba pre dizajn. Nájdeme jeho miesto?

Rudolfa Vallová