ECB: Pakt je nevyhnutný

Pakt stability a rastu. Štyri slová, ktoré v poslednom čase vyvolávajú medzi európskymi politikmi a ekonómami vlnu emotívnych reakcií. Všetko sa to začalo presne pred týždňom, keď šéf Európskej komisie Romano Prodi nahlas povedal to, čo si väčšina európskych politikov len myslí. On vyslovil pamätné slovo „stupídny“, ktoré sa vzťahovalo priamo k spomínanému paktu. Odvtedy sa Prodi dostal priamo do centra záujmu. Mnohí politici mu vyčítali jeho unáhlený záver. Nemecký minister financií Hans Eichel síce na jednej strane považuje Prodiho slová za „nebezpečné“, no na druhej strane nechce „úzke“ vykladanie jednotlivých paragrafov dohody.

Ako posledná sa k danému problému včera vyjadrila Európska centrálna banka (ECB). Tá jednoznačne označila pakt za nenahraditeľný, pretože podporuje cenovú stabilitu a pomáha budovať dôveru v ekonomiku eurozóny, čo sa prejavuje aj na stabilite spoločnej euromeny. „Problémy vznikli nie preto, že pakt je neflexibilný, ale preto, že niektoré krajiny nie sú ochotné dodržiavať dohodnuté pravidlá,“ uvádza sa v stanovisku ECB.

Problémy Nemecka

Pakt stability a rastu je dohodou medzi členskými krajinami EÚ, ktorá pojednáva o fiškálnej disciplíne vlád jednotlivých krajín. Pakt vznikol v roku 1997 z návrhu nemeckej strany, ktorá sa obávala, že „rozhadzovačnosť“ juhoeurópskych vlád môže oslabiť dôveru v pripravované euro. Jedno z pravidiel, ktoré robí niektorým členom veľké problémy, hovorí o tom, že deficit rozpočtu by nemal prekročiť 3 % HDP. Pri prekonaní tejto hodnoty musí zasiahnuť Európska komisia. Zatiaľ komisia začala proces len s jednou krajinou - Portugalskom, ktorej deficit rozpočtu v minulom roku značne prekročil spomínanú hodnotu. Kritike sa úspešne vyhýba autor návrhu dohody - Nemecko. Schodok deficitu tejto krajiny sa v súčasnosti nachádza na úrovni 3,5 % HDP a podľa niektorých analytikov môže do konca roka narásť až na 3,7 % HDP.

Práve ekonomické problémy Nemecka, ktoré sa prejavujú aj nárastom vládnych výdavkov, začali polemiku okolo vhodnosti Paktu stability a rastu. Na začiatku, kým ekonomika eurozóny ťažila z amerického akciového boomu, sa pravidlá darilo dodržiavať. V súčasnosti v stave stagnácie a recesie sa vlády pomaly zadlžujú. Zrazu pakt robí problémy nielen najmenším ekonomikám eurozóny, ale aj gigantom, ako je Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Čoraz častejšie sa spomína prispôsobenie paktu ekonomickému cyklu. Keď Prodi hovoril o stupídnosti paktu, mal na mysli práve jeho neflexibilnosť voči vonkajšiemu ekonomickému prostrediu.

Odplata banky?

Európska centrálna banka si však myslí pravý opak. Podľa nej okrem cenovej a kurzovej stability dohoda je priamym pokračovaním maastrichtských konvergentných kritérií, ktoré sa týkajú verejných rozpočtov a dlhu. Niektorí ekonómi sa domnievajú, že ECB môže zdržiavať znižovanie úrokových sadzieb, a tým podporiť stagnujúcu ekonomiku ako odplatu za nedodržiavanie Paktu stability a rastu.

Marcel Laznia