POKRAČUJE SA AJ PRI 8:1

V týchto dňoch uplynulo desať rokov od prehradenia Dunaja pri Čunove. Bola to reakcia na odstúpenie Maďarska od zmluvy z roku 1977, ktorej právoplatnosť neskôr potvrdil aj súd v Haagu. Stál som vtedy pri rieke a priznám sa, s úžasom sledoval prípravy na túto náročnú operáciu. Všetko do seba organizačne zapadalo ako kolieska vo švajčiarskom strojčeku. Bolo to však len zdanie, alebo skutočnosť? Ako sa tento moment javí dnes, po desaťročí? Faktom je, že stavbári boli absolútne skoordinovaní. V našich očiach sa stali vtedy hrdinami. Nezainteresovaných možno prekvapilo, že na nich a vodohospodárov, či ďalších, ktorí odvážne „šibovali“ pontónovým mostom pre nákladné tatrovky, naložené najprv kamením a následne betónovými kockami, sa nikto z vtedajších ústavných predstaviteľov SR neprišiel pozrieť. Tušili sme však, že odkiaľsi to všetko sledujú... Len veľký stan, vlajka európskeho spoločenstva a zopár známych tvárí, ktoré stáli pri zrode tohto diela, boli pri rieke.

„Riziko pri prehradzovaní Dunaja nespočívalo pre investora -Vodohospodársku výstavbu Bratislava v tlaku medzinárodných ekologických organizácií, ani v demaršoch, ani vlády SR. Ale v uvedení do prevádzky stavebne nedokončených objektov,“ povedal nám nedávno splnomocnenec vlády SR pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros Ing. Dominik Kocinger. Poodhalil rúško tajomstva o tom, ako to vtedy bolo. Existujú z tohto obdobia záznamy, no teraz to nie je podstatné, hoci mýtov okolo osôb a vtedajších udalostí, zdá sa, je stále dosť. Preto obdobie pred a po prehradení Dunaja čaká na pravdivé, historické spracovanie bez emócií.

Druhú nefalšovanú

nádej vyvolal

verdikt súdneho dvora v Haagu v roku 1997. V spore Slovenska a Maďarska dal v prevažnej väčšine za pravdu našej strane a o. i. rozhodol, že ak sa obe krajiny nedohodnú na vykonaní rozsudku, platí pôvodná zmluva z roku 1977. Z deviatich bodov verdiktu v ôsmich sa viac, alebo úplne, priklonil na našu stranu. Ako sa však ukázalo, ani to na vyriešenie sporu nestačí. V Maďarsku sa ozývajú hlasy, aby sa do urovnania záležitosti zapojil Brusel. Ten zatiaľ uprednostňuje dvojstrannú dohodu.

Slovensko v rokovaniach o naplnení rozsudku netrvá na tom, aby Maďarsko postavilo dolný stupeň. Iné riešenie ponúknuté južnými susedmi sme však ochotní akceptovať len v prípade, že prinesie zlepšenie plavebnej dráhy medzi Sapom a Budapešťou. Minimálne v tom rozsahu, ako to predpokladala pôvodná medzištátna zmluva, a zároveň bude možné v Gabčíkove produkovať

špičkovú elektrinu.

Osobitnou kapitolou je delenie vody. Nezmyselné výroky o tom, zo strany skôr jednotlivcov v Maďarsku, ktoré sme nedávno zaznamenali, by však mohli skončiť až pri oživovaní otázok okolo štátnych hraníc, čo je neprípustné. Pokrok v napĺňaní rozsudku by už bol vítaný. „Maďarsko a Slovensko musia rokovať v dobrej viere a vo svetle prevládajúcej situácie,“ hovorí sa o. i. v haagskom rozsudku. Otázkou je, čo iné a kto iný vytvoril prevládajúcu situáciu, ak nie samotný verdikt súdu? V prvom rade sa však naši južní susedia musia zjednotiť v tom, pod ktorý ich rezort celá táto záležitosť vlastne patrí, lebo rokovania sú už päť mesiacov zastavené.

Vladimír Turanský

text:

Začiatok prehradzovania 24. 10. 1992

smímka: TASR