Stavebníctvo pulzom života

Ide o rezort, ktorý na seba viaže rozvoj výrobných odvetví

V diskusiách s viacerými manažérmi stavebných spoločností je v týchto dňoch možné vycítiť nepríjemné sklamanie z návrhu rozpočtu na rok 2003. Po mimoriadnom 25-percentnom prepade v roku 1999 sa stavebníctvo stále nachádza v hlbokej recesii a ako možno usudzovať z návrhu rozpočtu na budúci rok, kríza sa ešte viac prehĺbi. Stavebníctvo bolo a je indikátorom rozvoja ekonomiky, a tak jeho stagnácia vyvoláva ďalšie negatívne javy, keďže rezort viaže na seba rozvoj ďalších výrobných odvetví. Nedostatok práce na stavebnom trhu existuje napriek tomu, že kapacita slovenského stavebníctva je v súčasnosti na najnižšej miere únosnosti. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ing. František Slávik bol pritom ešte nedávno optimista: „Od návrhu štátneho rozpočtu som očakával aspoň to, čo v tomto roku. Ak si však bližšie analyzujete prostriedky na výstavbu bytov, infraštruktúru atď., treba povedať, že s návrhom štátneho rozpočtu v žiadnom prípade nesúhlasíme a budeme žiadať jeho úpravu. Pokiaľ bude takto schválený, tak prinesie slovenskému stavebníctva ešte hlbšiu krízu, čo bude mať, samozrejme, aj negatívny dosah na zamestnanosť. Mnohých prekvapuje, že vláda si nie je schopná uvedomiť, že práve prostredníctvom stavebníctva je možné riešiť najvážnejší problém, na ktorý nás upozorňujú aj odborníci z EÚ. Riešenie vysokej miery nezamestnanosti. Pritom netreba chodiť ďaleko po príklady. Všetky krajiny, keď boli v hlbokej hospodárskej kríze, riešili tento problém práve cestou rozvoja investícií. Veď to nie sú peniaze, ktoré sa prejedia, a tým nenávratne zmiznú, ale naopak, prinášajú v budúcnosti úžitok celému štátu. Nedostatok finančných prostriedkov na investovanie je iba jedna vec, na druhej strane sa ešte sprísňujú kritériá na investovanie. Mám na mysli predovšetkým to, že prakticky každý rok dochádza k zmenám pravidiel v podnikaní. Napríklad sústavne sa mení poskytovanie výhod v bytovej výstavbe, či už ide o hypotéku alebo stavebné sporenie. Treba si uvedomiť, že stavebné investície nie sú jednorazový proces, ale je to dlhodobá príprava a častá zmena pravidiel zneisťuje nielen investora, ale nakoniec aj štátne úrady.“

V tejto súvislosti sa už pred 4 rokmi sa začalo intenzívne vravieť o podpore investovania nepriamou formou, napríklad odpustením daní pri niektorých druhoch investícií. Tieto myšlienky do dnešného dňa však zostávajú nepovšimnuté. Naopak, sprísňujú sa pravidlá na investovanie, konkrétne napríklad aj zvýšením sadzby DPH. Tento krok tiež nenachádza podporu u stavbárov. F. Slávik ponúka aj konkrétny pozitívny príklad: „Možno spomenúť príklad z rokovania nášho Medzinárodného stavbárskeho zväzu, ktorého odborníci na výročnom kongrese v Ríme prezentovali, že práve znížením DPH pre rekonštrukčné práce a zatepľovanie bytov a budov by bolo možné vytvoriť v Európe vyše 500-tisíc pracovných miest. U nás ideme presne opačným smerom, a tam, kde je reálna šanca vytvoriť pracovné miesta, tak tomu bránime. Tento krok vlády bude mať veľmi negatívny dosah na investovanie.“

Ďalším problémom, o ktorom sa veľa diskutuje, je výstavba diaľnic. V uplynulých štyroch rokoch sa prakticky výstavba nových úsekov zastavila a nezačalo sa ani s potrebnou prípravou nových úsekov. Navyše plánovaných 9 miliárd už nie je tých 9 miliárd, čo bolo pred 4 rokmi. Index rastu cien materiálov a prác riadne poskočil smerom hore, takže veľa kilometrov nových diaľnic nemožno očakávať ani v budúcich rokoch, hoci takmer všetci pri diskusii o potrebe regionálneho rozvoja a riešení nezamestnanosti zdôraznili práve výstavbu diaľnic. Výstavba diaľnic je preto ostro sledovaná aj na Zväze stavebných podnikateľov, zdôraznil F. Slávik: „Diaľnice sú kapitolou, ktorá ani nepotrebuje komentár vzhľadom na to, že za posledné štyri roky sa nezačali viaceré plánované úseky a zaostáva aj ich príprava. Minister dopravy v auguste t. r. tvrdil, že na výstavbu diaľnic je v roku 2003 potrebných približne 13,2 mld. Dnes sa na ich výstavbu určilo iba 9 mld. Sk, čo znamená, že vláda prakticky neuvažuje s výstavbou nových diaľničných úsekov.

Jozef Kunik