Hospodársky denník
USD42,65 Sk
EUR41,545 Sk
CHF28,318 Sk
CZK1,347 Sk
  Piatok  25.Októbra 2002

Informácie a 11. september

Jadrový dozor je na to, aby ochraňoval ľudí a životné prostredie

„Náš dozorný režim pre jadrové zariadenia je porovnateľný s tým, ktorý majú vo vyspelých krajinách. Nemôžeme sa však porovnávať s krajinami, ako je Francúzsko alebo Nemecko, ktorých dozory majú silný program. Pre nás je na to vhodnou krajinou najmä Fínsko. Má obdobnú elektráreň, ako sú naše a dozorná činnosť má v rámci hodnotenia jeho práce veľmi dobrú pozíciu,“ uviedla v rozhovore pre Hd predsedníčka Úradu jadrového dozoru (ÚJD) SR Ing. Marta Žiaková CSc., ktorá prevzala túto zodpovednú funkciu pred niekoľkými mesiacmi. Ako povedala, v minulosti malo Česko-Slovensko komisiu pre atómovú energiu. Jej značnou nevýhodou bolo, že neslúžila len ako dozorný orgán, ale aj ako inštitúcia zodpovedajúca za podporu rozvoja jadrovej energetiky. „Slovensko však po osamostatnení začalo budovať svoj dozor v súlade s praxou bežnou na západe a náš úrad vznikal za jeho pomoci. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) tiež poskytovala ÚJD v jeho prvých rokoch veľmi významnú odbornú a finančnú pomoc, čo umožnilo vytvoriť štandardný odborný orgán. MAAE prispela k výchove mnohých našich odborníkov, ktorí sú schopní vykonávať kvalifikovanú a náročnú prácu.“ Slovensko sa v tomto roku stalo členom jadrovej agentúry pôsobiacej pri OECD. Podľa predsedníčky ÚJD je to

veľký úspech,

lebo okrem toho, že krajina musí byť členom OECD, existuje požiadavka, aby zároveň jadrový program štátu mal čo ponúknuť ostatným členským krajinám. Bude sa meniť aj naše postavenie vo vzťahu k MAAE, lebo prechádzame z pozície rozvíjajúcej sa krajiny do takej, kde sa nachádzajú štáty, ktoré dosiahli už určitý štandard. Od Slovenska sa očakáva, že bude pôsobiť ako krajina, ktorá je už schopná riadne sa postarať o svoje záležitosti a navyše môže pomôcť aj iným. „V rámci zlepšenia dozorného režimu v jadrovej bezpečnosti ešte ostáva u nás dopracovať dve vyhlášky. Na periodické hodnotenie bezpečnosti jadrových zariadení a vyhlášku týkajúcu sa výstavby nových. Aby bol vytvorený dozorný rámec, ak by na Slovensku vznikla požiadavka na budovanie nových zariadení,“ pokračovala M. Žiaková a dodala, že ak vstúpime do EÚ, musíme urobiť ešte

niektoré úpravy

v legislatíve. Týka sa to najmä kontroly jadrových materiálov. Odmieta názor, že rozpočet ÚJD je dotáciou do jadrovej energetiky. To je podľa nej veľmi nesprávny pohľad. Je to podobné, ako keby sme povedali, že Národný inšpektorát práce je dotácia pre priemysel. Predstaviteľky jadrového dozoru sme sa spýtali, či sa už stretla s členmi Greenpeace. Povedala nám, že osobne zatiaľ nie, ale stretla sa s požiadavkami tohto hnutia na vydanie bezpečnostnej správy pre elektráreň V-1 v Jaslovských Bohuniciach. „My nie sme kompetentní posudzovať, či dokumenty označené ako obchodné tajomstvo ním sú, alebo nie. Po vypracovaní bezpečnostnej správy pre verejnosť prevádzkovateľom elektrárne, tak ako to robia všade vo svete, sme im túto správu poskytli. Požadovali ďalšie detaily. Prevádzkovateľ, ktorý je vlastníkom bezpečnostnej správy, s tým nesúhlasil. Greenpeace nás

opäť žaluje,

že neposkytujeme informácie v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.“ Po nástupe do funkcie, ako uviedla, sa snažila zistiť, ako k takýmto otázkam, najmä po 11. septembri 2001, pristupujú iné krajiny. „To prehodnotenie je tam veľké,“ zdôraznila. Dozvedeli sme sa, že veľkú bezpečnostnú správu so všetkými výpočtami a výkresmi v zahraničí neposkytuje verejnosti nikto. K jadrovým elektrárňam sa po uvedenom dátume pristupuje ako k potenciálnemu zdroju rizika z hľadiska možného terorizmu. „Preto tieto údaje už nekontrolovane nie sú poskytované.“ Keďže M. Žiaková bezpečnostnú správu dobre pozná, zaujímalo nás, či sú v nej také pasáže, ktoré by po jej úplnom uverejnení mohli niekomu poslúžiť ako návod na možné zneužitie. „Určite áno. Okrem iného sa v nej nachádzajú aj konštrukčné

výkresy zariadení,

sú tam ich dispozičné umiestnenia.“ Pretože bezpečnostná správa hovorí o tých najcitlivejších miestach elektrárne, ako aj o umiestnení takýchto zariadení, „je potom ľahké si ich vytipovať.“ Predsedníčka ÚJD dodala, že financie, ktoré dostávajú, sú výhradne zo štátneho rozpočtu a idú na ochranu obyvateľstva a životného prostredia. Za všetko, čo sa v elektrárňach urobí, je zodpovedný prevádzkovateľ týchto zariadení. „On nám predkladá postupy a my môžeme povedať, že ak to bude takto, tak je to dobré a môže sa to tak robiť. Sme tu na to, lebo štát sa nikdy

nemôže zbaviť

zodpovednosti za veci, ktoré povolí prevádzkovať a vlastniť. Je to teda aj zodpovednosť štátu voči obyvateľstvu, lebo tým, že existujeme, vlastne hovorí: Nedovolím tu ľuďom robiť to, čo chcú, ale môžu robiť len to, čo je pre nás prospešné a čo nás neohrozuje.“

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.