Pracovných miest bude zrejme menej

„Zámer preradiť reštauračné stravovanie z nižšej sadzby DPH do vyššej nebol konzultovaný s profesijnými zväzmi,“ namieta Ing. Ján Kučera, viceprezident Zväzu hotelov a reštaurácií SR a zároveň riaditeľ hotela Holiday Inn v Bratislave, proti zámeru ministra financií Ivana Mikloša, ktorý prezentoval verejnosti minulý týždeň v piatok. Podobne vyznievajú reakcie ďalších podnikateľov z cestovného ruchu, ktorí k očakávanému percentu inflácie priratúvajú pravdepodobné ďalšie celoplošné zvýšenie cien. „Ceny reštauračného stravovania vzrastú minimálne o 20 %,“ hovorí Ján Kučera. Proces zabezpečenia realizácie v reštauračnom stravovaní sa totiž nerovná času rovnajúcemu sa technologickej prípravy jedla, je oveľa dlhší. Reštaurácie, ktoré sa zmluvne zaviazali dodávať v rámci balíkov služieb pre zahraničných turistov, sú nimi viazané až do roku 2004. „Turistický rok“ trvá od 1. apríla do 31. marca nasledujúceho roka a zmluvy sa zvyčajne uzatvárajú na jeseň. Dnes cestovné kancelárie majú uzatvorené zmluvy so zahraničnými partnermi až do 31. marca 2004, čo znamená, že prípadné cenové zvýšenie, s ktorým nerátali, musia seriózne uvážiť. Zahraničné cestovné kancelárie, ktoré služby nakúpili, už tlačia katalógy a hocijaká, nielen cenová, zmena je jednoducho nevítaná. „Zvýšenie cien budeme musieť vydotovať z vlastných zdrojov,“ konštatuje za stravovacie zariadenia Ján Kučera, vediac, čo to urobí s vnútornou ekonomikou firmy, ktorú riadi. Obáva sa pritom dosahov predovšetkým na malé firmy, ktoré už dnes obchádzajú faktor vysokých sociálnych nákladov na zamestnanca a za ich prácu im vyplácajú minimálne mzdy. Robert Kohlmann, riaditeľ jednej z najväčších incomingových cestovných kancelárií CK Pressburg, v prípade akéhokoľvek nepredvídaného cenového zvýšenia už predaných služieb hovorí: „Rozdiel musíme niesť my, aj keď v niektorých prípadoch výrazne zníži našu maržu.“ Prípadné zvýšenie sadzby DPH v reštauračných službách z 10 % na 23 % nie je jediné nepriame zvyšovanie odvodového zaťaženia podnikateľov v cestovnom ruchu. Treba k nim pripočítať miestne dane a poplatky, ktoré rovnako rastú. V oblasti reštauračného stravovania je ich oveľa viac ako v iných činnostiach. Rozpočet obcí je rovnako, ba možno viac hladný ako štátny rozpočet. Tak ako štát, tak aj obec by nemali zabúdať, že to, čo treba v prvom rade riešiť, čomu treba venovať pozornosť, je nielen ekonomický rast, ale aj zamestnanosť a vytváranie stabilných podmienok na podnikanie.

Rudolfa Vallová