Každý má svoj piesoček

Komentuje Zdena Rabayová

Až 124 návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia v SR ponúka správa, ktorú pred niekoľkými dňami verejnosti predložila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Ide o polročnú prácu 15 analytikov. Pri formulovaní záverov sa opierali aj o výsledky dotazníkového prieskumu. Zapojilo sa doň 109 podnikateľov od živnostníkov po reprezentantov malého a stredného podnikateľského stavu až po zástupcov veľkých firiem. V čom teda vidia najväčšie bariéry? Až siedmi z desiatich anketovaných manažérov označili za vážnu prekážku nestabilitu a nejednoznačnosť predovšetkým daňových zákonov. Veď napríklad zákon o daniach z príjmov štát upravoval za desať rokov 30-krát. Až polovica podnikateľov má výhrady aj k vysokému daňovému zaťaženiu, ktorým sa SR radí k najhorším členom OECD. Podľa autorov analýzy medzinárodné porovnania pritom ukazujú, že hospodárstvo krajín s vyššími daňami rastie pomalšie. Navyše zápasia s väčšou nezamestnanosťou a nepomerne vyšším podielom dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte ľudí bez práce. Preto správa obsahuje podnety na zníženie odvodov či na harmonizáciu daňovo uznateľných položiek s praxou uplatňovanou v krajinách Európskej únie. Z jej záverov vyplýva, že po znížení daní by malo nasledovať zásadné politické rozhodnutie o zoštíhlení verejného sektora, a to namiesto plošného priškrcovania výdavkov.

Zaujímavé sú aj impulzy na sprehľadnenie a zefektívnenie systému sociálnej solidarity či zmenu filozofie Zákonníka práce. Hoci viaceré podnety správy na redukciu dotácii do poľnohospodárstva, zrušenie Recyklačného fondu, na zníženie bonifikácie úrokov z hypotekárnych úverov i štátnej prémie na stavebné sporenie, a dokonca zavedenie ekologických daní namiesto poplatkov za znečisťovanie, vedia jej tvorcovia podoprieť argumentmi, predsa len by si zaslúžili širšiu diskusiu. Najmä pokiaľ ide o potrebu zohľadniť špecifiká Slovenskej republiky, ako aj možné dosahy rýchlych radikálnych riešení na životnú úroveň obyvateľstva. Navyše nemožno prehliadať fakt, že k podobným záverom - či ide o rýchlo sa meniace daňové zákony, slabú vymožiteľnosť práva, problémy viaznucich konkurzných konaní, už dávno dospeli aj iné podnikateľské združenia. Konkrétne napríklad SOPK, AZZZ, Združenie priemyselných zväzov SR atď. Namieste je otázka, či by radšej nemali spojiť sily, dohodnúť sa na prioritách a spoločne, nie jednotlivo, predkladať kompetentným svoje návrhy?