Mesačne počítajú milióny

Najväčšie stredisko osobnej prepravy

Jedným z najväčších železničných uzlov na Slovensku je Bratislava hlavná stanica. Pod jej správu patrí asi päťdesiatpäť osobných pokladníc, ktoré mesačne dosahujú tržby približne 45 mil. Sk. Nečudo, že prednosta strediska osobnej prepravy Štefan Peško má hlavu v smútku, keď svoju službu vypovie obyčajná kalkulačka so zápisom či otáčavá stolička. Tie sú pre osobné pokladníčky nutnými pracovnými pomôckami. „Obvod sa z dolnej strany začína v Sládkovičove, končí sa na hlavnej stanici. Keď to zoberieme cez spojky, je to Bratislava - Rača, Bratislava - Predmestie, Bratislava - Nové mesto až po Rusovce, s odbočkou po Nové Košariská, od Vinohradov, cez Bratislavu - hlavnú stanicu až po Devínske Jazero,“ zoznámil nás s obvodom prislúchajúcim pod Bratislavu jeho prednosta Štefan Peško. V neobsadených tarifných bodoch Devínske Jazero a Železná studienka informujú cestujúcich prostredníctvom vývesiek, v Bratislave - Lamači zabezpečujú

predaj lístkov

prostredníctvom pracovníkov ŽSR. Keďže pomer výkonov je 70:30 v prospech nákladnej prepravy, podobne je to aj v Bratislave - Rači a v Bratislave - Predmestí, výkony poskytujú pracovníci Strediska nákladnej prepravy. Od 1. júla 2002 majú neobsadenú aj zastávku Veľký Biel, pretože tunajšia pracovníčka využila možnosť kompenzačnej platby pri odchode a odišla od železnice, lebo tržby boli v priemere len 10 až 12-tisíc Sk. Táto čiastka nepokrývala ani jej mzdové náklady. Na zastávke Pusté Úľany zabezpečujú ambulantný predaj na základe dohody s civilnou osobou. Pri rozdelení ŽSR na dve spoločnosti tvorilo pracovný kolektív 234 zamestnancov, k 1. septembru je ich už iba 192. Podľa prednostu Štefana Peška, s pracovnými priestormi v Bratislave na hlavnej stanici sú v podstate spokojní. Pridelené dostali prakticky všetky priestory, kde dovtedy pracovali. Treba však priznať, že mali veľké problémy s vybavením výpočtovou technikou. Aj to je už minulosťou, pretože nákupom

starších počítačov

získali aspoň základné vybavenie. Veľké problémy mali aj so zásobovaním kancelárskymi potrebami. Dokonca obyčajný kancelársky papier v začiatkoch rozrátavali na kusy, aby sa dostalo na každé pracovisko. Oveľa horšie je to však s vybavením kancelárií nábytkom, hlavne v osobných pokladniciach chýbajú otáčacie stoličky. Bez nich sa pokladníčky na hlavnej stanici nezaobídu. „Vzhľadom na počet zamestnancov vlakových čiat musíme sústavne krátiť ich obsadenie. Uvedomujem si, že je to na úkor kultúry cestovania či poskytovania služieb cestujúcej verejnosti. Keďže sme však ovplyvňovaní Zákonníkom práce, turnusovým poriadkom aj maximálnym počtom nadčasových hodín, iné nám nezostáva. Musíme tieto výkony robiť s obmedzeným počtom vlakových čiat. Vieme však, že nám unikajú tržby. Ďalším problémom je obsadzovanie funkcie

osobný pokladník

v medziľahlých staniciach, kde nám časť výkonov robia pracovníci ŽSR, časť výkonov naši zamestnanci. Niekedy sa stretávame s problémom, že výkony nám pracovníci ŽSR odmietajú, robia len dohodnuté výkony. A potom je bežné uzatváranie pokladníc. Tým dezorientujeme cestujúcich a najhorší na tom je fakt, že uzavretých pokladníc je niekedy veľa. To má tiež za následok dezorientáciu vlakových čiat, sprievodca vo vlaku nevie, či má lístky predávať s úhradou za kúpu vo vlaku alebo bez úhrady.“ priznáva nedostatky prednosta bratislavského strediska osobnej dopravy Štefan Peško. Kvôli týmto nedostatkom sa často stáva, že sprievodca bežne vykáže mesačnú tržbu z predaja cestovných lístkov vo vlaku 11 až 12-tisíc Sk. Hoci je to dosť vysoká finančná čiastka, únik tržieb kvôli uzatvoreným pokladniciam je asi 30 až 40 %. Aby sa tomu zabránilo, mali by byť vlakové čaty vybavené prenosnými pokladnicami, kde je výdaj cestovného lístka ďaleko rýchlejší a zároveň by sa zlepšil obeh informácií. Prednosta Štefan Peško je konkrétny: „Zlepšiť by sa to podľa mňa dalo aj akousi formou pásmových cestovných lístkov, podobných, aké sa používajú v mestskej hromadnej doprave. Cestujúci by si lístok zakúpil v ktorejkoľvek pokladnici,

jeho platnosť

by označil až po nástupe do vlaku. Cestujúci by si mohli vybrať medzi časovým lístkom a jednosmerným. To, že taký systém chýba, je tiež jedným z dôvodov, prečo sa nám ľudia hrnú pred osobné pokladnice,“ dodáva na záver prednosta Štefan Peško. Dnes, hlavne vo veľkých staniciach, nie sú železničiari technicky prispôsobení na to, aby v dopravných špičkách promptne vyriešili požiadavky všetkých cestujúcich. Pre obraznosť aspoň jeden údaj, z bratislavskej hlavnej stanice denne vypravia sto východzích vlakov osobnej prepravy.

Jozef Kunik