semafor

Chce to viac

Spolu 2,9 mld. Sk dostali ŽSR na úhradu dlhov voči poisťovniam, dodávateľom energií a Národnému úradu práce. Vyplýva to z údajov ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorý schválila vláda 25. septembra. Z celkovej sumy na oddlženie železníc pôjde Sociálnej poisťovni 1,4 mld. Sk. ŽSR splatia istinu svojich dlhov aj voči Spoločnej zdravotnej poisťovni vo výške 720 mil. Sk. Národnému úradu práce zaplatia svoj dlh 473 mil. Sk a tiež splnia svoje obchodné záväzky vo výške 322 mil. Sk voči rozvodným energetickým podnikom. Takmer 3 mld. Sk na svoje oddlženie dostanú ŽSR z prostriedkov Fondu národného majetku SR. Jediný dlh ostane železniciam voči Sociálnej poisťovni, ktorej budú dlhovať ešte ďalších 1,4 mld. Sk. Dlh železníc voči poisťovni totiž dosahuje v súčasnosti 2,8 mld. Sk.

Vzťahy visia

Na základe medzinárodného auditu spoločnosti Ernst & Young predstavoval dlh štátu voči železniciam za výkony vo verejnom záujme k 31. decembru 2001 celkom 18,8 mld. Sk. V súčasnosti dosahuje 17,6 mld. Sk. Projekt transformácie železníc rátal s vytvorením podmienok na postupné oddlženie ŽSR prostredníctvom splatenia dlhov štátu za výkony vo verejnom záujme z rokov 1994 - 1997 a 1999 - 2001. Vyrovnanie vzájomných vzťahov medzi štátom a ŽSR však ešte nebolo doriešené. Návrh štátneho rozpočtu pre rok 2003 predpokladá úhradu za výkony vo verejnom záujme v celkovom objeme 4 mld. Sk, z toho 1,5 mld. Sk pre ŽSR a 2,5 mld. Sk pre Železničnú spoločnosť (ZSSK). Predpokladá sa však, že nekrytá strata v osobnej doprave v budúcom roku dosiahne 3,3 mld. Sk. Štát v tomto roku vyčlenil pre obe železničné firmy spolu 1,8 mld. Sk. ZSSK pritom v tomto roku eviduje po odpočítaní tržieb z osobnej dopravy a štátnej úhrady nekrytú stratu 4,1 mld. Sk. Tú chce spoločnosť financovať úverom so štátnou zárukou vo výške 3 mld. Sk a zvyšok komerčným úverom.

Tretia etapa

Železnice SR začínajú výberové konanie na tretiu etapu modernizácie piateho paneurópskeho koridoru na trati Šenkvice - Cífer. Investičné náklady budú z 50 % kryť prostriedky z fondu ISPA v objeme 58 mil. eur. ŽSR chcú od roku 2004 pokračovať v modernizácii paneurópskeho koridoru na trati Trnava - Nové Mesto nad Váhom, pričom 50 % nákladov pokryjú opäť prostriedky fondu ISPA. Už začiatkom novembra chcú rekonštrukciu a elektrifikáciu trate Čadca - Skalité - Zwardoň ukončiť. Celkové náklady by mali dosiahnuť približne 2,3 mld. Sk. Dôvodom modernizácie trate bolo vybudovanie výmennej pohraničnej stanice medzi poľskými železnicami PKP a ŽSR a železničné prepojenie v smere sever - juh. Trať je súčasťou šiesteho paneurópskeho koridoru zo severných poľských prístavov a v Žiline sa napája na piaty koridor, ktorý na Slovensku prechádza z Bratislavy cez Žilinu a Košice do Čiernej nad Tisou. Jeden z dôvodov komplexnej rekonštrukcie železničných tratí a technických zariadení na paneurópskych koridoroch je zvýšenie rýchlosti vlakov. Modernizácia prevádzky je podmienkou dosiahnutia konkurencieschopnosti železnice voči iným druhom dopravy.

V roku 2004

Železničné telekomunikácie, ktoré sa zaoberajú poskytovaním telekomunikačných služieb, chcú v roku 2006 a ďalších rokoch z tejto činnosti produkovať ročné tržby v objeme približne 7 mld. Sk. Pôvodne mali na trh vstúpiť už v marci, ale začnú pôsobiť až v roku 2004. Stratégia sa zameriava na poskytovanie hlasovej služby a telekomunikačných riešení bankám, štátnej správe a iným organizáciám, pričom v súčasnosti rokujú s potenciálnymi partnermi. Prvá z troch etáp výstavby železničnej telekomunikačnej siete ŽSR v súčasnosti okrem budovania optokáblovej siete zahŕňa aj budovanie dátových a ostatných telekomunikačných celkov. Úsek Košice - Čierna nad Tisou je rozpracovaný na približne 85 %, úsek Bratislava - Levice na 60 %. Zmluvu o začatí druhej etapy projektu podpísali železnice so spoločnosťou Alcatel v prvej polovici augusta. Výstavbu telekomunikačnej siete v celkovej hodnote 2,6 mld. Sk sa Alcatel zaviazal ukončiť do konca roku 2004. Na tretiu etapu projektu, vytvorenie prepojenia Žilina - Prievidza - Nitra - Nové Zámky, Alcatel vypracúva návrh technického riešenia. Projekt Modernizácie teleinformačnej siete je jedným zo strategických zámerov ŽSR z hľadiska zabezpečenia prevádzky, ako aj obchodných zámerov. Od 1. januára 2003 sa Slovenským telekomunikáciám končí monopol na poskytovanie hlasových služieb. Železničné telekomunikácie tak budú môcť prebytočnú kapacitu poskytovať na voľnom telekomunikačnom trhu.

(jk)